Minister zdravotníctva Tomáš Drucker avizoval, že rezort navrhne úpravu v oblasti odvodovej odpočítateľnej položky z titulu zavedenia 13. a 14. platu. Tento jednorázový mechanizmus podľa neho významným spôsobom odčerpáva prostriedky zo zdravotného poistenia.
Zdroje v zdravotníctve by mali na budúci rok dosiahnuť 4,8 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na tento rok nárast o 7,7 %. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktorý odobrila v stredu vláda. Podľa návrhu by nárast zdrojov mali zabezpečiť vyššie príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, ale aj vyššie platby štátu za svojich poistencov.
Z celkových príjmov by ekonomicky aktívni poistenci mali po zohľadnení ročného zúčtovania poistného prispieť sumou vyše 3,5 mld. eur. Príjmy z poistencov štátu by mali byť vrátane ročného zúčtovania 1,241 mld. eur, čo je nárast oproti rozpočtu na tento rok, kedy štát očakával 1,226 mld. eur. Okrem nárastu absolútnej sumy pôjde viac aj na jedného poistenca, keďže na ďalšie tri roky štát počíta s poklesom počtu poistencov štátu o 10 tisíc na 3 milióny. Na svojich poistencov štát odvedie preddavky vo výške 1,22 mld. eur. Táto suma má v ďalších rokoch rásť na 1,26 mld. eur, resp. 1,32 mld. eur v roku 2020.
Celkové výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva by mali na budúci rok dosiahnuť 1,4 mld. eur. Osobné výdavky z toho predstavujú 36,5 mil. eur, čo je medziročný nárast o 3,98 %. Dôvodom je premietnutie valorizácie platov v štátnych zdravotníckych zariadeniach z roku 2017. Na rekonštrukcie budov a obnovu technického vybavenia sa na budúci rok počíta so 70 miliónmi eur, čo je rovnako ako tento rok. Na rok 2019 by už tieto výdavky mali vzrásť na 74,4 mil. eur a o rok neskôr by to malo byť 74,3 mil. eur.
V návrhu rozpočtu sa vláda zaväzuje prijať opatrenia na spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Na budúci rok očakáva pokles výdavkov na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál (ŠZM) o 115 mil. eur v porovnaní s rokom 2016. Docieliť to majú opatrenia v oblasti nadspotreby liekov a referencovania cien ŠZM a zdravotníckych pomôcok. „Aj keď má Slovensko vďaka referencovaniu jedny z najnižších cien liekov a zdravotníckych pomôcok v EÚ, výdavky na obyvateľa presahujú priemer EÚ aj OECD. Na príčine môže byť vyššia spotreba, nákladová neefektívnosť a chýbajúce štandardy,“ uvádza návrh rozpočtu.
Výdavky na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky by mali spomaliť rast oproti roku 2016 približne o 19 mil. eur. Náklady na ústavnú starostlivosť by však naďalej mali rásť rovnakým tempom, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Ministerstvo navrhne zmenu pri odvodovej odpočítateľnej položke
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker uviedol po rokovaní vlády, že o rozpočte sa diskutovalo dlhší čas. „Skôr to bolo o tom, že sme mali dostatok vzájomných informácií o tom, aké výdavky v zdravotníctve celý rok sú, aké opatrenia robíme,“ povedal.
Dopad podľa neho mala zmena minimálnej mzdy, rast priemernej mzdy ovplyvní valorizáciu miezd zdravotníckych pracovníkov. Drucker avizoval, že ministerstvo navrhne úpravu v oblasti odvodovej odpočítateľnej položky vzhľadom na zavedenie 13. a 14. platu. Tento jednorazový mechanizmus podľa ministra významným spôsobom odčerpáva prostriedky zo zdravotného poistenia.
