Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) sa zmení na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). Poslanci parlamentu vo štvrtok schválili v zrýchlenom konaní vládny návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Novovzniknuté ministerstvo prevezme pôsobnosť úradu vicepremiéra v oblasti investícií a informatizácie k 1. júlu a pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v oblasti regionálneho rozvoja k 1. októbru.
Novela kompetenčného zákona nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia okrem lehôt prechodu pôsobnosti na nové ministerstvo a časti o úprave zákona o rozpočtových pravidlách.
Zlepšenie implementácie fondov
„Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia,“ vyplýva z predkladacej správy k novele kompetenčného zákona. Ďalším cieľom je v súlade s programom vlády legislatívny proces na vládnej úrovni a tvorba strategickej vízie.
Podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) informoval, že cieľom návrhu je zlepšiť implementáciu európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s programovým vyhlásením vlády SR, ako aj urýchliť prijímanie opatrení na potlačenie a zmierňovanie následkov ochorenia Covid-19.
Z eurofondov je totiž možné prefinancovať viaceré opatrenia na boj s pandémiou. K ďalším zámerom návrhu zaradil zabezpečiť kontinuálne a neprerušené čerpanie eurofondov v programovom období 2014 – 2020, ukončovanie obdobia 2007 – 2013 a prípravu nového obdobia 2021 – 2027.
„Stav implementácie a miera čerpania programového obdobia 2014 – 2020 je alarmujúci, vykonanie uvedených zmien v čo najkratšom časovom horizonte je kľúčové. Napraviť treba nevyhovujúci stav prípravy programového obdobia 2021 – 2027, ktoré v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami výrazne mešká a je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na rozbehnutie procesu prípravy Partnerskej dohody, operačných programov a implementačnej štruktúry,“ povedal Holý.
Zefektívnenie legislatívnej činnosti
Cieľom je podľa vicepremiéra tiež vytvoriť právny rámec a inštitucionálne zázemie pre podpredsedu vlády (teda pre Holého), aby mohol čo najskôr zabezpečovať plnenie úloh z programu vlády a to vytvorením určených mechanizmov na zefektívnenie legislatívnej činnosti na úrovni vlády a koordináciou činností ústredných orgánov štátnej správy pri naplnení vládneho programu.
„Okrem toho je cieľom tohto návrhu vytvoriť pre podpredsedu vlády potrebný právny rámec pre posudzovanie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti interných a externých právnych služieb a právnych zastúpení, ako aj interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a odborného charakteru, ktoré vykonávajú alebo obstarali subjekty verejného sektora,“ dodal Holý. To podľa neho umožní nájsť zdroje z vnútorných rezerv a zaviesť transparentné mechanizmy využívania týchto služieb.
Výhrady ku skrátenému konaniu
Viacerí poslanci, najmä za opozičný Smer-SD, ale aj Ondrej Dostál z vládnej SaS, mali v rozprave výhrady k dôvodom na skrátené konanie o návrhu novely kompetenčného zákona.
„Je však otázne, či to je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Myslím si, že nie. Pred štyrmi rokmi som presne takýto postup kritizoval u tretej Ficovej vlády, keď tiež tesne po schválení programového vyhlásenia vlády prišla do parlamentu s novelou kompetenčného zákona tvrdiac, že vyplýva to z programového vyhlásenia vlády,“ povedal Dostál s tým, že nie sú splnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
„Teraz sa situácia zopakovala, opozícia to kritizovala, nemal som odvahu to obhajovať, lebo dôvody na to nie sú,“ dodal poslanec.