Z vládnej krízy vyšiel posilnený len jeden koaličný subjekt. Osud OĽaNO je závislý od vzťahu Heger - Matovič

NR SR: Ustanovujúca schôdza
Končiaci predseda parlamentu Andrej Danko (uprostred vpravo) a novozvolený predseda parlamentu Boris Kollár (uprostred vľavo) počas rokovania ustanovujúcej schôdze NR SR. Foto: archív SITA/ NR SR

Z vládnej krízy vyšiel posilnený len jeden koaličný subjekt hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Zvyšné tri strany najmä OĽaNO, SaS, a mierne aj Za ľudí, na kríze len tratili. Z opozície sa naopak darilo hlavne Smeru-SD Roberta Fica. Ten je dokonca silnejší ako OĽaNO Igora Matoviča.

Prieskum Focusu pre TV Markíza tiež ukázal zaujímavú vec, že okolo hranice päť percent, ktorá zaručuje vstup do Národnej rady SR, sa tiesni až päť politických subjektov.

Za pozornosť stojí aj pozvoľné vzmáhanie sa SNS pod vedením Andreja Danka. Národniari sa prvý raz po voľbách v prieskume Focusu dostali cez hranicu troch percent. Podľa sociológa Martina Slosiarika „značka SNS stále žije“.

SaS a OĽaNO sa navzájom ťahali dolu

V prieskume Focusu zo začiatku apríla skončil na prvom mieste Hlas-SD Petra Pellegriniho s 22,3 percentami. Druhá bola SaS s 11,2 percenta. Tretí by bol Smer-SD, ktorý by volilo 10,9 percenta opýtaných.

Štvrté OĽaNO padlo pod hranicu 10 percent, má 9,2. Hnutie Sme rodina by volilo 7,4 percenta a Progresívne Slovensko 6,2 opýtaných. Do parlamentu by sa ešte dostali KDH s 5,7 percenta, nový subjekt zjednotených maďarských strán Aliancia – Szövetség by volilo presne 5 percent opýtaných.

V porovnaní s prieskumom z februára tohto roka si SaS pohoršila o 1,7 percenta, OĽaNO o 1,2 percenta. Znamená to, že vládna kríza neprospela nielen OĽaNO, ale ani SaS.

„Jednotlivo je to ťažké interpretovať, lebo stále môžeme hovoriť o štatistickej chybe. Ale keď sa to spočíta, tak sa ukazuje, že hlavní aktéri koaličného konfliktu OĽaNO a SaS na tom najviac stratili,“ povedal portálu Webnoviny.sk sociológ Slosiarik z Focusu.

Vzťah Matovič – Heger a preferencie OĽaNO

Hnutie OĽaNO ešte vlani na prelome augusta a septembra bolo v prieskume prvé. Po nástupe druhej vlny pandémie kleslo v novembri na 14 percent. Podľa Slosiarika je úlohou OĽaNO teraz stabilizovať sa na úrovni okolo 10 percent, aby zastavilo svoj pád.

A to bude záležať od toho, ako sa bude vyvíjať vzťah medzi novým premiérom Eduardom Hegerom a Igorom Matovičom.

„Ak sa opäť bude riešiť nejaké napätie, ktoré sa bude do vládneho zoskupenia vnášať prostredníctvom bývalého premiéra a koalícia sa bude musieť zaoberať sama sebou, neprospeje jej to,“ zhodnotil sociológ a pokračoval, že len ju to priblíži k predčasným voľbám.

Prezidentka Čaputová vymenovala novú vládu SR
Zľava: Predseda vlády SR Eduard Heger a podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Podľa Slosiarika netreba zabúdať ani na to, že na politickej scéne je priestor pre novú stranu, ktorá môže osloviť bývalých sklamaných voličov koalície.

Bez osočovania partnerov

Časť mladej generácie poslancov OĽaNO vníma súčasné postavenie i popularitu svojho hnutia kriticky. Poslanec OĽaNO Andrej Stančík po zverejnení prieskumu Focusu na sociálnej sieti uviedol, že nastal čas na hlbokú a úprimnú sebareflexiu, nie zakrývanie si očí pred realitou, ktorá „nás skôr alebo neskôr dobehne a tá zrážka bude len tvrdšia a tvrdšia“.

Podľa neho nový premiér vystupuje zmierlivo, vyhýba sa konfliktom, je dobrým manažérom a snaží sa hľadať riešenia. „Cesta vpred ale určite nevedie cez osočovanie koaličných partnerov, či spochybňovanie vedeckých autorít a inštitúcií. To sú chyby, ktoré treba otvorene pomenovať,“ uviedol okrem iného Stančík.

Ďalšieho poslanca OĽaNO Tomáša Šudíka mrzí, že za uplynulý rok sa dobré veci stratili na úkor negatívnych správ. „V hnutí si musíme nahlas povedať, prečo sa to deje a nastaviť si zrkadlo. Dôvera ľudí sa bude budovať ťažšie, napriek tomu verím, že nasledujúce tri roky presvedčíme ľudí o tom, že s našou krajinou sme vždy mali a vždy budeme mať len tie najlepšie úmysly,“ napísal na sociálnej sieti.

Kollár zaujal časť voličov

Vo februárovom prieskume sa Sme rodina pohybovala tesne nad hranicou piatich percent. Najnovšie si polepšila. Podľa Slosiarika tí, ktorí sa v koalícii počas konfliktu držali bokom, dokázali z toho vyťažiť.

„V posledných dňoch krízy mal Kollár viac také ,štátnické postoje‘. Hovoril, že sa najskôr musí vyriešiť kríza a odložil rokovanie schôdze parlamentu o týždeň. Pre časť voličov to mohlo byť sympatické, že sa snažil pozerať dopredu. Nezaoberal sa len vlastnou stranou a nechcel, aby situácia na parlamentnej pôde skĺzla do frašky,“ povedal sociológ.

Strana Za ľudí ustála rozklad klubu

Najmenšia koaličná strana Za ľudí zaznamenala po kríze len mierny pokles o 0,4 percenta v porovnaní s prieskumom z februára. Aktuálne by ju podľa Focusu volilo 4,8 percenta respondentov, Sociológ hovorí, že Za ľudí má dnes relatívne pevnejšiu voličskú základňu a jej voličom asi neprekáža, že sa pohybuje na hranici 5 percent.

Pravdou je, že strana ustála možný rozpad poslaneckého klubu. Ešte pred krízou odišli dvaja poslanci Miroslav Kollár a Tomáš Valášek. Podľa Slosiarika je otázne, či sa budú akumulovať vnútorné konflikty v tejto strane.

„Akonáhle sa začnú zaoberať sami sebou, tak to môže voličov nahnevať. Pre voličov nie je dôležité, či sú Za ľudí nad alebo pod hranicou zvoliteľnosti. Skôr je tam pripútanosť k líderke Veronike Remišovej či odborným kádrom, ktoré v strane zostali,“ mienil sociológ.

Fico viac tvrdil tón v opozícii

Koaličná kríza mala priaznivý dopad na opozičný Smer, ktorý narástol o 1,7 percent. Naopak, Hlas klesol o 0,7 percenta. Aj keď v parlamente nepodnikli spolu „útok“ na koalíciu napríklad návrhom na odvolanie vlády, ich kroky boli sčasti odlišné.

VOĽBY 2012: Centrála SMER-SD
Líder strany Smer-SD Robert Fico (hore) vo volebnej centrále po ukončení parlamentných volieb. Marec 2012. Foto: archív SITA/Diana Černáková.

Podľa Slosiarika bol Fico komunikačne výraznejší. „Ako keby do toho dával silnejšiu emóciu. Stačí sa pozrieť na jeho videá či vyjadrenia. Ak je výraznejší, viditeľnejší a je aktívnejší, výsledkom môže byť, že si o niečo preferencie vylepšil,“ usúdil sociológ.

Podľa neho to vyzeralo tak, že Fico na rozdiel od Pellegriniho prevzal aj iniciatívu, ktorá sa týka referenda o predčasných voľbách.

„Fico je istým spôsobom ten, kto tvrdí tón na strane opozície a Pellegrini je akoby v úzadí. Mierny pokles Hlasu zrejme súvisí s tým, že v jeho prípade nebolo vidno toľko politickej práce ako v prípade Smeru,“ doplnil.

Odsúdením Kotlebu zrejme narastie Republika

Preferencií strany Mariana Kotlebu ĽSNS sa dotkol odchod skupiny okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí založili stranu Republika. Tá získala podporu 4,7 percenta, kým ĽSNS by volilo 4,3 percenta opýtaných.

Podľa Slosiarika sa zdá, že sa podpora rozdelila približne pol na pol v relatívne krátkom čase. „Poukazuje to na jednu vec, že nepotrebovali ani žiadnu bilbordovú kampaň alebo niečo podobné na zavedenie značky. Oni žijú na sociálnych sieťach a tam je to rýchle,“ poznamenal sociológ.

Podľa neho voliči na sociálnych sieťach veľmi rýchlo zaznamenali zmenu založením novej strany. „Zdá sa, že Uhrík, aj keď to ťažko povedať, stranu viac ťahá. Možno je to jeho širším záberom a väčším rozhľadom, že dokáže oslovovať voličov. Ale aj Mazurek je dôležitý v tomto koncepte so svojou povahou komunikácie,“ dodal.

O šéfovi ĽSNS Kotlebovi má rozhodovať v odvolaní Najvyšší súd SR v kauze rozdávania šekov v hodnote 1 488 eur. Špecializovaný trestný súd ho vlani neprávoplatne odsúdil na 4 roky a 4 mesiace väzenia, pretože sa dopustil trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd.

Ak dôjde k právoplatnému odsúdeniu Kotlebu, sociológ si myslí, že podpora voličov sa bude významne prelievať k Uhríkovej strane Republika.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris KollárIgor MatovičMarian KotlebaMartin SlosiarikMilan UhríkPeter PellegriniRobert FicoVeronika Remišová
Firmy a inštitúcie FocusHlas-SDĽSNSNajvšší súd SRNárodná rada SROĽANOSaSSme rodinaSMER-SDZa ľudí