Nezabudneme.Pokračujeme. Pod týmito heslami na piatok podvečer (20. september o 18:00) zvoláva protesty sieť aktivistov Za slušné Slovensko.
Podľa nahlásení na sociálnej sieti sa v Bratislave chystá prísť necelých 4 tisíc ľudí, v Banskej Bystrici do 200 a v Košiciach okolo 400. Zapojiť sa chcú aj menšie mestá ako Kežmarok alebo Prievidza.
Protest Za slušné Slovensko: Dav kričal hanba, na transparentoch tiež bolo #ban for all a rečnil aj Kemka (foto)
Dá sa predpokladať, že zostávajúce tri dni využijú organizátori protestov, ktoré sa začali po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice na jar 2018, na masívnejšiu mobilizáciu.
Napriek tomu si odborníci v oblasti sociálnej psychológie netrúfnu odhadnúť skutočnú účasť ľudí na protestoch. Na februárový protest prišlo podľa organizátorov 30- tisíc ľudí.
V článku sa dočítate:
- čo ovplyvňuje rozhodnutie jednotlivca znovu sa zúčastniť protestov
- prečo sa odhaduje nižšia účasť v porovnaní s predchádzajúcimi protestami
- či možno porovnávať protesty Za slušné Slovensko s demonštráciami v novembri 1989
“Odhadujem nižšiu účasť v porovnaní s predchádzajúcimi protestami,” povedala pre portál WebNoviny.sk odborníčka na sociálnu psychológiu Elena Brozmanová.
Od vraždy novinára a jeho priateľky je, podľa nej, verejnosť dennodenne konfrontovaná novými odhaleniami, no uzavretie prípadu je po roku a pol stále v nedohľadne. “To vyvoláva v bežných ľuďoch frustráciu a otázniky, či protesty majú vôbec zmysel,” hovorí Brozmanová.
Pripúšťa však aj opačný scenár, že ľudí na námestia dovedie pocit rozhorčenosti, že prepojenia politickej reprezentácie na ľudí používajúcich mafiánske praktiky sú oveľa hlbšie, ako si mysleli do prepuknutia kauzy Threema.
“Mnohých možno odradí aj odchod Juraja Šeligu do strany exprezidenta Kisku,” upozorňuje psychologička, ”ľudia to môžu považovať za vypočítavosť, najmä ak by z apolitickej platformy odišli do strán aj ďalšie tváre.”
Pozor na provokatérov!
Skupinové procesy a správanie jednotlivca v skupine sú samostatnou kapitolou psychologického výskumu. Veľmi zjednodušene povedané na protesty príde jednotlivec, ak sa vnútorne stotožní s názorom organizátora a chce ho vyjadriť, ale aj ak má túžbu byť súčasťou skupiny a zažiť pocit spolupatričnosti.
V tomto dave sú vždy aj ľudia, ktorí by sa individuálne nikdy neodhodlali vyjadriť svoj názor a práve anonymita im poskytuje pocit bezpečia (tzv. deindividuácia). Dav je v tejto kombinácii schopný skutkov, na ktoré by si jednotlivec v bežných situáciách nikdy netrúfol. A to je živná pôda pre provokatérov, ktorí dokážu pokojný protest zmeniť na násilie.
„Tento scenár v prípade protestov Za slušné Slovensko nepredpokladám, no treba s ním počítať, aj vzhľadom na to, čo si pamätáme z novembra 1989 (správa o mŕtvom študentovi Šmídovi, ktorá sa ukázala ako plánovaná konšpirácia, pozn. red.),“ uviedla Brozmanová.
Prečo dnešné protesty nie sú “novým” novembrom’89?
Médiá porovnávajú účasť na protestoch organizovaných platformou Za slušné Slovensko k udalostiam z novembra 1989. Faktom je, že masívnosť protestov vyvolaných vraždou Jána Kuciaka je počtom protestujúcich porovnateľná s demonštráciami spred 30-ich rokov.
Podstata je však iná. “V novembri 89 sme chceli zmeniť režim. Z totalitného na demokratický. Rozumiem, že dnešná mladá generácia nechápe, že pred 30-imi rokmi zvolať demonštráciu bolo ‚na basu‘. Dnes vytvoríme udalosť na sociálnej sieti a do pár hodín ideme protestovať. Je to samozrejmé a beztrestné. V novembri 89 by vás táto aktivita prišla na ‚vyhadzov zo školy či zamestnania‘, lebo právo na zhromažďovanie nebolo zákonom prípustné. Ale aj tak sme to vtedy riskli,” hovorí jeden z účastníkov prvých protestov proti komunistickej totalite Rado Števčík.
Pripája sa aj sociálna psychologička: “V roku 1989 sme stáli na námestiach, aby sme nenávidený komunistický režim poslali do minulosti, aj keď sme presne nevedeli, čo bude nasledovať a aké dôsledky na naše súkromné životy to bude mať – vyhodia naše deti zo školy, prídeme o miesto v práci?“
Protesty platformy Za slušné Slovensko sú skôr o zlepšení kvality systému a o štýle vládnutia. Nepopierajú demokratický systém, ktorý mimochodom vybojovali študenti a herci v roku 1989, ale žiadajú odstrániť ľudí, ktorí ho permanentne a beztrestne zneužívajú. Spoločným znakom novembra 89 a dnešnými protestami je vymedzenie sa mladej generácie voči konformizmu svojich rodičov.
“Študenti, umelci, slobodomylné duše, ľudia bez záväzkov, čo nemajú čo stratiť, sú vždy v čele protestov,” pripomína expertka na sociálnu psychológiu.
Porovnajte si agendu študentov z roku 1989 s požiadavkami platformy za slušné Slovensko
Požiadavky opozície v novembri 1989
- Žiadame vytvoriť zo Slovenskej národnej rady skutočný parlament slovenského národa, v ktorom budú mať zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti.
- Žiadame zaručiť úplnú slobodu tlače. Novinári, zvoľte si už dnes také vedenie redakcií, ktoré túto slobodu zaručia.
- Žiadame zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia a ďalšie občianske práva a slobody.
- Žiadame zrušiť vedúcu úlohu KSS zakotvenú v ústave a v tomto zmysle zmeniť ústavu.
- Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho riadenia.
- Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočne právny štát.
- Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu.
- Žiadame slobodné odborové hnutie a nezávislé študentské organizácie.
- Žiadame zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva.
- Žiadame dôsledne demokratickú federáciu Čechov a Slovákov a zákonné upravenie práva postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti.
- Žiadame reálne zaručiť právo na zdravé životné prostredie.
- Žiadame zaručiť rovnakú šancu pre všetkých pri voľbe povolania a naplnení životnej dráhy.
Požiadavky iniciatívy Za slušné Slovensko v roku 2018
Marec 2018 sa do našich národných a osobných dejín zapíše ako boj za slušnosť a spravodlivosť. Smrť nevinných, rozkrádanie krajiny, nefunkčný sociálny systém, korupcia, klientelizmus a klamstvá politikov nám nedovolili mlčať.
V histórii sme spoločne ukázali, že sa dokážeme postaviť za obranu Slovenska. Dnes, keď sa populisti snažia náplasťami sociálnych balíčkov, konšpirácií a klamstiev odvrátiť pozornosť od skutočných problémov, musíme našu krajinu brániť opäť.
My, ľudia zo všetkých kútov našej krajiny, si želáme na Slovensku spoločnosť, v ktorej je politika predovšetkým službou. Službou v ktorej byť politikom znamená pomáhať ľudom, aby mali lepší život.
Chceme, aby mladí ľudia dostali kvalitné vzdelanie, ktoré ich bude viesť k zodpovednosti. Vzdelanie, s ktorým nájdu uplatnenie a nemusia z krajiny odchádzať.
Nechceme byť len montážnou dielňou. Chceme, aby naše školy vychovávali ľudí, ktorí nebudú mať problém sa presadiť v celosvetovej konkurencii. Bez dobrých a dobre zaplatených učiteľov to nepôjde.
Chceme žiť v krajine, kde bude štát vychádzať v ústrety mladým ľuďom, ktorí si chcú založiť rodinu. Tehotné ženy, rodičia na materských, mnohopočetné rodiny i rodiny, ktoré dnes žijú na pokraji chudoby. Títo všetci majú právo, aby im štát podal pomocnú ruku. Poskytol im také sociálne zabezpečenie, aby sa nemuseli báť, či majú čo jesť a kde bývať.
Všetci chorí majú právo na riadnu zdravotnú starostlivosť. Naše zdravotníctvo musíme opraviť tak, aby sa každý obyvateľ tejto krajiny mohol naň spoľahnúť a mal prístup k zdravotnej starostlivosti a ku kvalitnej liečbe. Lekári, zdravotné sestry, ale aj opatrovatelia dlhodobo chorých si zaslúžia naše ocenenie a vďaku. Zaslúžia si, aby im štát vytvoril také platové a pracovné podmienky, v ktorých budú môcť vykonávať svoje povolanie bez obáv o svoju budúcnosť.
Seniori a starší občania si zaslúžia náš obdiv. Ich práca, vytrvalosť, skúsenosť a vedomosti pomohli spolutvoriť príbeh Slovenska, nesmieme ich nechať na okraji. Práve oni potrebujú našu podporu a pomoc, aby mohli medzi nami žiť dôstojne.
Záleží nám na tom, aby Slovensko bolo solidárnou krajinou, v ktorej postavenie človeka, rešpekt a záujem o neho nevychádza z jeho ekonomického statusu. Odmietame vyčleňovanie menšín, naopak, podporujeme dialóg medzi rôznorodými členmi spoločnosti. Taktiež vieme, že solidarita presahuje hranice Slovenska.
Slobodné média, ktoré poskytujú pravdivý obraz o krajine, sú nevyhnutné pre spravodlivú spoločnosť. Je v záujme nás všetkých, , aby sme mali prístup k overeným faktom a kvalitným informáciám. Verejnoprávne médiá sú na nátlak politikov najcitlivejšie, preto musíme RTVS podporiť v neustálej snahe o nezávislosť.
Spravodlivosť musí platiť pre všetkých, od nevinných, bezbranných a chudobných, až po bohatých a bohatých. Chceme Slovensko, kde zákony a pravidlá platia rovnako pre všetkých a kde sa spravodlivosť nedá kúpiť. Preto polícia, prokuratúra a súdy potrebujú pracovať nezávisle od toho, kto je práve pri moci a neváhajú vyšetrovať ani politické kauzy.
Podporujeme občanov Slovenska v tom, aby sa aktívne zapájali do verejného života. Politika by nemala byť špinavá hra o svoj vlastný prospech. Slovensko je parlamentná demokracia, ktorú tvoria aktívni občania a zodpovední politici. My všetci voláme po tom, aby do politiky išli slušní ľudia, ktorým záleží na Slovensku a sú pripravení zodpovedne vykonávať službu vo verejnom záujme.
Želáme si Slovensko, ktoré je sebavedomou súčasťou Európy a presadzuje európske kultúrne hodnoty.