Za súčasnú epidemiologickú situáciu nemôžu slabé kontroly polície, ale zlá komunikácia vlády

Celé Slovensko bude najbližšie týždne v čiernej zóne covid semaforu. To znamená obmedzenie slobody pohybu, home office a zatvorené prevádzky s výnimkou napríklad potravín, pošty či bánk.

Opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sa systematicky sprísňujú už od októbra 2020, kedy vláda vyhlásila núdzový stav. Ten platí aj v súčasnosti a bude sa predlžovať.

Núdzový stav chce štát znova predĺžiť. Podľa právnikov chýbajú poistky, aby sa nezneužíval

Prísnejší režim je podľa vlády Igora Matoviča (OĽaNO) reakciou na rastúce počty pacientov nakazených vírusom v nemocniciach, ktoré neznížil ani doterajší lockdown. K 3. februáru bolo na nemocničných lôžkach 3 626 chorých.

Sú kontroly dostatočné?

Otázkou je, či sa dalo nielen rastúcemu počtu hospitalizovaných, ale aj prísnejším opatreniam vyhnúť, keby polícia viac kontrolovala plnenie nariadení.

Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru (PPZ) Denisy Bárdyovej polícia prispôsobuje svoju činnosť aktuálnej situácii. Od marca do konca minulého roka podľa nej preverili 15 905 prípadov podozrení z porušenia opatrení proti šíreniu nového koronavírusu.

V novom roku to už bolo vyše 21-tisíc prípadov. „Policajný zbor vykonáva od 6. januára 2021 zvýšený výkon služby. V teréne je viac policajtov dopravnej, poriadkovej a železničnej polície,“ dodáva Bárdyová.

Epidemiologička Zuzana Krištúfková by však uvítala väčší počet kontrol. „Naša populácia sa delí na dve časti. Prvá dodržiava všetky opatrenia tak, aby sa nenakazila. Druhá časť obyvateľstva nepovažuje riziko nakazenia sa za veľké a možno sú to ľudia, ktorí v minulosti prekonali covid,“ hovorí.

Tá druhá skupina podľa nej pristupuje k opatreniam benevolentnejšie. Neuvedomujú si pritom, že sa môžu znova nakaziť.

Potrebná skôr lepšia komunikácia

Dodáva, že opatrenia sú prijímané na ochranu zdravia obyvateľov a sú účinné, ak ich dodržuje čo najviac ľudí. Príklady ich nedodržiavanie by sa preto podľa epidemiologičky mali medializovať, „aby ľudia videli, že keď nebudú opatrenia dodržiavať, môžu byť zverejnení v médiách a to určite nikto nechce“.

Sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied (SAV) by naopak cestu väčšej represie nepovažovala za správnu. „Už to, že aj na prechádzku do lesa potrebuje mať test, je sankcia,“ hovorí.

Polícia sprísňuje kontroly zákazu vychádzania, overia si vás na cestách i pri nákupných centrách

To, že ľudia opatrenia neuznávajú, podľa Kusej neznamená, že ich nedodržiavajú. Mnohí naopak tak podľa nej robia z pragmatizmu alebo strachu o svoje zdravie či živobytie.

Podľa sociologičky by skôr pomohla konzistentná komunikácia zo strany vlády. Jej súčasná rétorika totiž vyvoláva averziu voči politikom a vnáša medzi ľudí nedôveru. „Rozoštváva to spoločnosť,“ myslí si Kusá.

Vláda musí ísť príkladom

Aj podľa bezpečnostného experta Juraja Zábojníka je v súčasnosti potrebná skôr lepšia komunikácia zhora ako prísnejšie kontroly polície. Ako povedal, „v takejto zložitej situácii musia byť jasne vydávané pravidlá a ten kto ich vydáva musí ísť vzorom pre všetkých“.

To sa však nedeje. Napríklad premiér sa zúčastnil svadby, kde boli prítomní – vrátane neho – bez rúška. V čase zákazu vychádzania vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina) na výnimku cestoval do Spojeného kráľovstva a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) vo vládnej limuzíne vozil modelku.

Pokiaľ ide o opatrenia, tie sa už mnohokrát menili zo dňa na deň a nebolo to práve pre meniacu sa epidemiologickú situáciu. Výsledkom je podľa Zábojníka chaos a pokles dôvery občanov tak v políciu, ako aj v tých, ktorí nariadenia vydávajú.

Jedným z príkladov podľa neho je Veľká noc 2020, kedy nejasné pokyny adresované polícii vyvolali zápchu na cestách. Hnev občanov si však odniesli radoví policajti.

Zábojník tiež dodáva, že vzťahu medzi políciou a verejnosťou nepomáhajú ani vysoké pokuty, ktoré občanom za porušenie opatrení hrozia. V blokovom konaní policajt môže udeliť pokutu do 1 000 eur, v správnom konaní do 1 659 eur.

Radšej preventívnej nástroje

V takejto napätej situácii je podľa bezpečnostného experta vhodnejšie využívať skôr preventívne nástroje, napríklad napomenúť občana podobne ako pri menšom porušení dopravných predpisov. „Vysoké pokuty sú pre mnohé rodiny likvidačné,“ upozorňuje Zábojník.

Úlohou polície je podľa Bárdyovej zabezpečiť dodržiavanie prijatých opatrení, pretože prvoradým cieľom je priamo chrániť životy a zdravie občanov. „Tak, ako sú opatrenia čoraz prísnejšie, tak prísne k ich uplatňovaniu polícia pristupuje,“ hovorí.

Zároveň ale dodáva, že ku každému prípadu pristupujú individuálne. Policajti pri podľa nej vždy prihliadajú na všetky okolnosti situácie i samotnú osobu páchateľa.

Zatvoriť hranice

Efektívnejšie riešenie v boji s vírusom by bolo tak podľa Zábojníka ako aj Krištúfkovej zlepšenie kontroly na hraniciach.

„My sme navrhovali zvýšenú ostražitosť a kontrolu na hraniciach už v lete, keď sa začali vracať naši obyvatelia zo zahraničných dovoleniek a najmä zahraniční pracovníci po návrate z dovolenky doma v Srbsku, na Ukrajine a podobne,“ hovorí epidemiologička.

Česko zatvára hranice pre cudzincov a sprísnia sa aj ďalšie opatrenia

Uzatvorenie hraníc však v tomto prípade nie je jednoduché. Na rozdiel od ostrovných štátov, ako napríklad Nový Zéland, je Slovensko stredoeurópska krajina, cez ktorú prechádza mnoho zásobovacích trás alebo pendlerov.

„Je to komplikovanejšie, ale treba hľadať riešenia,“ podotýka Krištúfková a dodáva, že jednou z možností by mohlo byť sfunkčnenie a vylepšenie aplikácie, ktorá sa vyvinula pre prípady karantény po návrate zo zahraničia minulý rok, ale pre svoju chybovosť priniesla viac trápenia ako osohu.