Pri pondelkovom teroristickom útoku v centre Viedne, kde zomreli štyria civilisti a útočník, použil páchateľ zbraň zo Slovenska. Ako informoval portál Heute.at, kúpil ju tu počas svojej návštevy ešte v lete. Nejde o prvý prípad, kedy v zahraničí zabíjali slovenské zbrane.
Viac o téme: Teroristický útok vo Viedni
V minulosti ich použili aj počas útoku na redakciu Charlie Hebdo v Paríži, vo vlaku z Amsterdamu do Paríža či pri tragickej streľbe v Mníchove. Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník pre Webnoviny.sk porozprával, či je na Slovensku jednoduché kúpiť si zbrane a upraviť tie znehodnotené.
Útok vo Viedni spáchal 20-ročný mladík, mal aj mačetu a kalašnikov údajne kúpil na Slovensku
Pri teroristickom útoku vo Viedni bola zranená aj Slovenka, je hospitalizovaná v nemocnici
Nie je to prvýkrát, čo pri nejakom útoku boli použité slovenské zbrane. Je to tým, že sa u nás dajú ľahšie zohnať ako v iných krajinách?
Je rozdiel, odkiaľ tá zbraň pochádzala. Či ju prepašovali na Slovensko z nejakej inej krajiny, napríklad východného bloku, alebo je to zbraň zo skladov armády SR alebo bývalej československej armády. Každopádne, je to veľmi zlá vizitka pre Slovensko, ale aj pre štátne inštitúcie, že takéto niečo vôbec dopustili. Je to tiež veľmi zlá vizitka inštitúcií, ktoré majú na starosti bezpečnostnú politiku štátu. Ak je faktom to, že u nás nakupujú teroristi alebo priekupníci pre teroristov zbrane, tak je to veľmi vážna vec a svedčí o zlom stave krajiny, nad ktorým by sa politici mali zamyslieť.
Aké opatrenia je potrebné vykonať?
Treba vykonať prísne opatrenia. Vieme však, že v minulosti pomizli zo skladov napríklad policajné škorpióny či iné výzbrojné súčiastky zo skladov slovenskej armády. Je to otázka systému, riadenia procesov v štáte. Padol poriadok a disciplína a vrhá to zlý obraz na Slovensko po celom svete. Dostali sme sa tak na úroveň krajín bývalej Juhoslávie.
Som presvedčený, že útočník z Viedne zbraň kúpil na čiernom trhu so zbrúsenými číslami.
Môže si u nás kúpiť zbraň ktokoľvek?
Zbraň si na Slovensku môže kúpiť hocikto, kto zložil skúšky a je zaradený do jednotlivých skupín, či ju môže nosiť pri sebe alebo skladovať doma. Evidencia je veľmi prísna. Zbrane môžu používať napríklad strelecké kluby. Nemám vedomosť o tom, že by niekto len tak mohol vlastniť kalašnikov.
Som presvedčený, že útočník z Viedne zbraň kúpil na čiernom trhu so zbrúsenými číslami. Sú to väčšinou odcudzené zbrane zo skladov Slovenskej republiky, ktoré sú roztrúsené aj po mnohých krajinách sveta a sú v nesprávnych rukách.
Je to podobný prípad, ako pri zabití pracovníkov Charlie Hebdo v Paríži, kedy útočníci údajne nakúpili zbrane v Piešťanoch.
Dá sa pašovanie zbraní nejako ošetriť, keď nemáme kontroly na hraniciach?
Žijeme v otvorenom priestore bez kontroly a teda je možné, že takýto útok by sa mohol stať aj na Slovensku.
Často si kladiem otázku, čo je toto za sloboda? Môžem sa síce slobodne pohybovať, ísť do Viedne na prechádzku, no niekto tam začne na mňa strieľať a zabije ma. Vyjadrenia, ktoré používajú naši politici aj ich kolegovia z Európskej únie typu „súcitíme“ a „nedopustíme“, sú len stále tie isté prázdne frázy, ktoré nám nepomôžu.
Ak chceme chrániť občanov, musíme sprísniť opatrenia a zaviesť ich do praxe. Musia byť aktívnejšie operatívne zložky, vojenské rozviedky a podobne, nie len na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Žneme následky toho, čo sme my sami dopustili, aby sa tu dialo.
Sfunkčniť zbraň je asi také jednoduché, ako keď vám obuvník vymení opätok.
Je náročné sfunkčniť znehodnotené zbrane? Vie ich polícia dohľadať?
Sfunkčniť zbraň je asi také jednoduché, ako keď vám obuvník vymení opätok. Keď sú zbrúsené čísla, polícia ťažko dohľadá, kde bola zbraň kúpená. Každá zbraň má číslo na hlavni, uzávere, hlavných súčiastkach, no keď ho zbrúsia, je ťažké nájsť, ktorý sklad bol ich domovom. Vieme, kto ich vyrobil, ale kto ich skladoval, ukradol a predal, to sa zistiť nedá. Je to podobné ako v minulosti pri zbrusovaní čísiel na motorových blokoch.
Ktorá krajina má z pohľadu bezpečnosti najlepšie regulovaný predaj a kúpu zbraní?
Najlepšie sú na tom vyspelé krajiny, ako napríklad Švajčiarsko. Najhoršie zas balkánske krajiny.
