BRATISLAVA 21. júna (WEBNOVINY) – Astronomické leto sa u nás začalo v sobotu o 12:51, kedy nastal letný slnovrat. V tomto okamihu bola severná pologuľa najviac naklonená k Slnku.
Agentúru SITA o tom informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. Dnešný deň je podľa jeho slov u nás najdlhší, Slnko je nad obzorom 16 hodín a 13 minút, pričom dni sa budú skracovať až do zimného slnovratu, ktorý bude 22. decembra.
Leto je najdlhšie ročné obdobie
Letný slnovrat môže byť v rôzne dni, 20. alebo až 22. júna. Najbližšie bude 20. júna v roku 2020, čo je po prvýkrát od roku 1796 a 22. júna až v roku 2103. „Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje a bude sa do roku 4000, kedy bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako je teraz,“ poznamenal.
Letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. „Tento súvis nájdeme napríklad aj v prípade známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako päťtisíc rokov,“ priblížil Rapavý.
Naši predkovia kedysi oslavovali najkratšiu noc v roku – Vajano, ktorá znamenala príchod teplého ročného obdobia. Tradičné bolo pletenie vencov a obradné kúpanie v potoku či v rannej rose na lúke, z čoho pochádzajú aj názvy ako Kupalo, Kupajlo či Kalojan.
Naši predkovia verili v magickú moc
Pôvodné pohanské tradície sa podľa Rapavého pod vplyvom kresťanstva presunuli na sviatok Jána Krstiteľa 24. júna, no pôvodné uctievanie Slnka a ohňa sa zachovalo.
Oheň, ako jeden zo štyroch živlov, sa rozkladal na všetky štyri svetové strany, mal ochrannú funkciu, chránil pred zlými démonmi a liečil choroby. „Uhlíky z vatry sa rozsypali po poli, aby tak zabezpečili lepšiu úrodu, na stožiaroch sa točili alebo z kopcov sa spúšťali horiace kolesá,“ vysvetli Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.
Ako dodal, naši predkovia verili, že v tento deň boli živly najsilnejšie. Byliny nazbierané počas svätojánskej noci mali magickú moc, otvárali sa poklady zeme, ukazovali sa víly, škriatkovia, bolo tiež možné porozumieť reči zvierat. „Dodnes sa v niektorých regiónoch Slovenska zachoval zvyk preskakovania jánskych ohňov, no množstvo tradícií už zaniklo aj pričinením cirkvi, ktorá ešte v 16. storočí niektoré rituály zakázala,“ uzavrel pre agentúru SITA Rapavý.