Popradčan Erik Ševčík viedol trinásť rokov cestovnú kanceláriu, ktorá svoje služby ponúkala najmä zahraničným turistom dychtivým po dobrodružstve a netradičnosti. Niekoľko rokov v rámci nej organizoval aj pozorovanie medveďov vo voľnej prírode v Tatrách.
Po zatvorení hraníc však ostal bez príjmu a musel zmeniť prácu. Jeho cestovná kancelária teraz podľa Ševčíkových slov hibernuje, presne ako v zime medvede.
Pred vyše rokom ste ešte vodili najmä zahraničných turistov Tatrami, chodili ste pozorovať medvede. Pokiaľ viem, o klientov núdza nebola, darilo sa vám. No prišiel zlom – pandémia, zatvorili sa hranice. Čo to znamenalo pre vás a vašu cestovnú kanceláriu?
Po trinástich rokoch som prišiel o prácu. Nikto sa ku mne nedostal. Deväťdesiatpäť percent mojich klientov totiž tvoria ľudia zo zahraničia. Gro predstavovali turisti z Ameriky, Anglicka, západnej Európy. No mal som aj ľudí z Číny, Austrálie, v podstate z celého sveta. A tí ostali za zatvorenými hranicami.
Päť percent vašej klientely ale tvoria Slováci, nedalo sa v čase zatvorenia hraníc zamerať na služby pre domácich?
Itineráre som zvykol pripravovať pre dve až šesť osôb, teda pre veľmi malé skupinky. Keďže však ide o špecifickú službu na mieru, autentickú, jej cena je o niečo vyššia. Aj preto mali o ňu záujem skôr zahraniční. Aj Slováci síce prišli a chceli naše služby, no obmedzenia proti šíreniu pandémie sa dotkli aj ich.
Banky budú chcieť stále, aby sme naše úvery splácali, ale nikto sa nepozerá na to, odkiaľ človek zoženie peniaze.
Prišli ste o turistov a to znamenalo aj výpadok vašich príjmov. Museli ste hľadať inú cestu?
Desať mesiacov som mal nulový príjem. V úvode pandémie som dva mesiace neveril, že by sa turizmus a fungovanie mojej cestovky do leta opäť nenaštartovalo. No práve v lete sa ukázalo, že sem skutočne nikto nepríde, pretože hranice sa zatvorili. Potom som si našiel druhú prácu, spravujem sociálne siete pre ďalšiu firmu. Viete, banky budú chcieť stále, aby sme naše úvery splácali, ale nikto sa nepozerá na to, odkiaľ človek zoženie peniaze.
A čo je so samotnou cestovnou kanceláriou?
Hibernuje, v úvodzovkách. Snažím sa udržať ju nažive. Existuje a nejdem ju vôbec zatvárať. Dal som si síce odklad splácania úveru na tri mesiace, no ten sa skončí v júni, čo mi nepomôže. Budem tak zrejme musieť predať moje auto, osemmiestny minibus. Bol mojou pravou rukou pri tomto podnikaní, povozil som na ňom ľudí všade tam, kam to bolo potrebné.
A čo štátna pomoc, pomôže k prežitiu?
Za sedem mesiacov, teda od marca do októbra minulého roka, som ju využil. No pre mňa to v podstate znamenalo, akoby mi vrátili odvody, ktoré som si zaplatil.
Nebola teda dostatočná? Čo by tak podľa vás mohol urobiť štát?
Navýšiť pomoc. Mal som šťastie, že som nemal žiadnych zamestnancov, pretože by boli ihneď prepustení, možno aj v minulom roku v lete. Ak by sa možno pomoc pre firmu navýšila o raz toľko, už by to asi k niečomu bolo.
Ministerstvo dopravy SR pred pár dňami informovalo, že navýši pomoc pre domáci cestovný ruch a gatrosektor…
Áno, navýši ju o 120 miliónov eur. No tie sa mali podľa mňa prerozdeľovať v súčasnosti, a nie možno až v auguste. Firmy pritom pomaly zatvárame už teraz, nemôžeme čakať na peniaze do leta.
Na jednej strane sú peniaze, na druhej turisti, o ktorých podnikatelia v cestovnom ruchu prišli. Je zrejmé, že v rámci ich získania pomôže len zvoľnenie opatrení.
Mám pocit, že Slovensko je na chvoste riešenia COVID pasov a očkovania.
V prípade vašej cestovnej kancelárie, ktorá láka skôr cudzincov na Slovensko, to však stačiť nebude, keďže vy potrebujete aj otvorenie hraníc.
Mám pocit, že Slovensko je na chvoste riešenia COVID pasov a očkovania. Dalo sa to riešiť a naplánovať už pred zimou. Niektoré štáty, ako napríklad Island, už má nastavené podmienky v rámci COVID pasu a očkovania na to, aby tam ľudia opäť prišli. Avizovali ich už pred mesiacom.
Poukazujete na to, že niektoré krajiny už zvoľnili opatrenia, iné tak plánujú urobiť. Oslovili vás už zahraniční turisti v uplynulých mesiacoch s požiadavkou o vaše služby?
Tí, ktorí chcú prísť, sa pýtajú, aké podmienky nastavila vláda, a kedy opäť naštartujem služby, ako je napríklad pozorovanie medveďov, cesty do Slovenského raja, historické putovanie po hradoch či jaskyniach.
Zrejme sa teda neobávate toho, že by ste do budúcna nemali klientelu?
Nie, mám ľudí, ktorí, takpovediac, čakajú za hranicami. Avšak tým, že tu nie sú dané podmienky, je ťažké sa tým zaoberať. Počas trinástich rokov som mal desať veľkých partnerov. Ide o ďalšie cestovky, ktoré predávajú Slovensko. Fungovali sme bez problémov do roku 2019, posielali mi sem turnusy. Išlo o skupiny do 15 ľudí, asi raz za mesiac. Som s nimi v spojení, no všetky cestovky sa pripravujú až na rok 2022. V tomto roku sa nikto nepúšťa do predaja veľkých zájazdov.
Ako teda vidíte tento rok? Aj keď ste to už čiastočne naznačili…
Moja cestovná kancelária bude naďalej hibernovať ako medveď. Aby som sa udržal a prežil, musím sa zbaviť majetku, teda predať auto, keďže v lete sa hranice asi dokorán neotvoria.