Zakázala nám vláda stretnutia s rodinou počas Vianoc? Podľa právnika tomu stanovisko ministerstva nasvedčuje

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vianocna vecera.jpg
Na stretnutie s priateľmi pri vianočnom punče či rodinou pri štedrovečernom stole môžeme, zdá sa, tento rok zabudnúť. Aspoň tí, ktorí chcú dodržiavať zákon a vyhnúť sa pokute 1 659 eur. Foto: ilustračné, Getty images

Na stretnutie s priateľmi pri vianočnom punči či rodinou pri štedrovečernom stole môžeme, zdá sa, tento rok zabudnúť. Aspoň tí, ktorí chcú dodržiavať zákon a vyhnúť sa pokute 1 659 eur.

Vláda ešte začiatkom novembra schválila uznesenie, ktorým predĺžila zákaz zhromažďovania sa v počte nad šesť osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti, do 29. decembra. Čo to v praxi môže znamenať, naznačuje stanovisko ministerstva spravodlivosti k tomuto uzneseniu.

V ňom sa uvádza, že zhromaždenia v obydlí aj exteriéri, ako napríklad organizované rodinné oslavy, slávnosti, stretnutia priateľov nad pokrmom či stolové spoločenstvá, by mali byť zakázané.

Ak by sa presadil výklad prezentovaný ministerstvom spravodlivosti, je otázkou, ako by sa malo pristupovať k rodinným návštevám počas vianočných sviatkov. Nepochybne takéto návštevy môžeme zaradiť pod ,organizované rodinné oslavy, slávnosti, stretnutia priateľov nad pokrmom‘,“ upozorňuje právnik Vincent Bujňák.

Výsledok PCR či antigénového textu bezpredmetný

Vysvetľuje, že podľa prezentovaného výkladu by sa mohli stretnutia uskutočniť bez obáv z porušenia zákazu iba v prípade, ak by ich nebolo možné odložiť na obdobie z epidemiologického hľadiska menej exponované. A pokiaľ by bolo prirodzene späté a nevyhnutné pre výkon práva na súkromný a rodinný život.

Problematickosť výkladu demonštruje na praktickom príklade.

Dve rodiny, ktoré majú každá po dve deti, by sa chceli počas sviatkov stretnúť. Rodiny bežne nežijú v spoločnej domácnosti a v najbližších dňoch nebudú odlietať domov, preto by podľa výkladu ministerstva malo byť možné odložiť stretnutie na čas z epidemiologického hľadiska menej exponovaný.

Je takéto stretnutie priateľov nevyhnutné pre výkon práva na súkromný a rodinný život? Ak sa môžu stretnúť online, môžu o tom vyvstať pochybnosti. Navyše, ak by aj každý zo zúčastnených mal negatívny výsledok RT-PCR testu alebo antigénového testu, text zákazu toto považuje za bezpredmetné,“ dodáva právnik.

Ľudia by mali poznať mantinely

Bujňák sa nestotožňuje s výkladom ministerstva, aj keď je presvedčený, že bol vypracovaný s dobrým úmyslom. Je však názoru, že pri interpretácii práva pokojne sa zhromažďovať sa musí vychádzať z toho, že ide o politické právo, ako to zdôrazňovali aj tvorcovia ústavného zákona.

Pričom účelom samotného zhromaždenia sú ciele či názory nielen politické, ale všeobecne vzťahujúce sa k verejnému životu alebo verejnému dianiu v širokom zmysle slova,“ vysvetľuje.

Ak má však platiť výklad rezortu spravodlivosti, ktorý si môže osvojiť okresný úrad či policajti, obyvateľom Slovenska by malo byť podľa neho vopred jasné, čo počas vianočných sviatkov môcť budú a čo už nie. Aj vzhľadom na hrozbu pokuty do 1 659 eur a v blokovom konaní do 1 000 eur.

Aj keď je nepravdepodobné, že by polícia robila domové prehliadky, či ľudia počas sviatkov neporušujú zákaz zhromažďovania, nedá sa vylúčiť, že zavolá hliadku nespokojný či znepriatelený sused, ktorého bude obťažovať hlučnejšia spoločnosť. „V takom prípade by aj policajti mali vedieť, akého výkladu uznesenia sa majú držať,“ hovorí právnik.

Ministerstvo odkazuje na úrad vlády a opačne

Ministerstvo spravodlivosti pre Webnoviny.sk reagovalo, že nie je v jeho kompetencii podávať výklad uznesenia vlády. „Stanovisko, na ktoré odkazujete, sme vypracovali aj vzhľadom na interpretačnú rozdielnosť, ktorú sme v tejto veci evidovali,“ ozrejmil hovorca rezortu Peter Bubla.

Nateraz je podľa neho ťažké sa vyjadriť, za akých okolností sa budú môcť stretnúť priatelia alebo členovia rodiny počas vianočných sviatkov, keďže nevedia predpokladať, aká bude epidemiologická situácia a teda ani to, aké nariadenia budú platiť.

Môžeme však uviesť, že ak by platil núdzový stav v nezmenenej podobe, platí zákaz zhromažďovania sa v počte nad šesť osôb mimo osôb žijúcich v jednej domácnosti,“ doplnil Bubla.

Úrad vlády na otázky Webnovín neodpovedal a odkázal na ministerstvo spravodlivosti. Nevedno tak, aký bol jeho úmysel pri vypracovaní uznesenia.

Nápomocné by mohlo byť stanovisko Ústavného súdu SR

Bujňák pripomína, že počas troch núdzových stavov, ktoré boli doteraz na Slovensku vyhlásené – dvakrát v súvislosti s pandémiou, raz pre hromadné výpovede lekárov v roku 2011 -, došlo už šestnásťkrát k aktivovaniu niektorej povinnosti alebo obmedzenia ústavných práv. Ústavný súd pritom nemal ani raz možnosť preskúmať ústavnosť týchto krokov.

Čo sa dá robiť dnes? V momente, keď vláda núdzový stav pozmení, napríklad uloží novú povinnosť, prezidentka, generálny prokurátor či 30 poslanci Národnej rady SR sa budú môcť obrátiť na ústavný sud, no len v tejto novej povinnosti. Ak by vláda preformulovala zákaz zhromažďovania, majú päť dní na napadanutie pred ústavným súdom.

Okrem výroku by mohlo byť veľmi nápomocným aj odôvodnenie, nielen v súvislosti s naznačením korektného výkladu pri práve pokojne sa zhromažďovať, ale aj kvôli jasnejšiemu identifikovaniu ústavných mantinelov pre vládu pri obmedzovaní základných práv vo všeobecnosti,“ dodáva Bujňák.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter BublaVincent Bujňák
Firmy a inštitúcie MS Ministerstvo spravodlivosti SRÚS Ústavný súd SRÚV Úrad vlády SR