Žandársky zbor je podľa Královiča neefektívne riešenie, zmysel vidí v podpore mestských a obecných polícií

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bezpečnostný analytik Martin Královič
Bezpečnostný analytik Martin Královič. Foto: SITA/archív Martin Královič.
Tento článok pre vás načítala AI.

Žandársky zbor je podľa odborníka na bezpečnosť a bývalého štátneho tajomníka ministerstva vnútra Martina Královiča neefektívne riešenie. Ako vysvetlil, aktuálne sú v Slovenskej republike dve základné zložky, ktoré sa venujú bezpečnosti verejných priestranstiev a udržiavajú verejný poriadok a bezpečnosť, a to Policajný zbor a obecné a mestské polície.

Ako Královič pre agentúru SITA uviedol, pridávať tretiu entitu je neefektívne, ak ide o riešenie podstavu v Policajnom zbore. „Ak hovoríme o podstave, tak hovoríme o podstave Policajného zboru, pretože zo štatistík ministerstva vnútra vyplýva, že počet mestských a obecných policajtov síce dramaticky nestúpa, ale ani neklesá. Drží sa teda na konštantnej úrovni. Tu problém preto nevidím,“ podotkol Královič.

Náročná koordinácia

Ako upozornil, už dnes je vidieť, aké náročné je koordinovať činnosť mestských a obecných polícií s činnosťou štátnej polície. „Často tu musí prebiehať veľmi detailná koordinácia, aby sa nestalo, že aktivita jednej alebo druhej zložky ohrozí napríklad vyšetrovanie. Musia spoločne komunikovať a zladiť sa,“ doplnil Královič.

V niektorých mestách ide koordinácia podľa jeho slov lepšie, v niektorých horšie. Pridávať však tretiu entitu podľa neho prinesie chaos. „To sa v tom už naozaj nikto nebude vyznať a nikto nebude tušiť, s kým komunikovať,“ dodal Královič, ktorý vidí problém aj v tom, že bežní ľudia majú už teraz často problém rozlišovať štátneho a mestského policajta.

Peniaze by mali ísť do obecných a mestských polícií

„Peniaze, ktoré sa investujú do takéhoto nápadu, by sa mali skôr investovať do Policajného zboru,“ skonštatoval Královič. Ako ďalej vysvetlil, obecné a mestské polície čím ďalej tým viac saturujú podstav Policajného zboru. Je preto podľa neho na mieste uvažovať o tom, že by v takejto situácii začal štát prispievať na financovanie obecných a mestských polícií, ktoré sú teraz financované iba z rozpočtu samospráv.

Ak ide o Žandársky zbor, tak je podľa Královiča veľa vecí nedoladených, vrátane toho, kto bude rozhodovať o nasadení žandárov, kto bude riešiť kompetenčné spory medzi Ozbrojenými silami SR a Policajným zborom SR a podobne.

„Ďalej, ak nastane vážny problém alebo prekročenie kompetencií, otázkou je, kto bude mať jurisdikciu. Či to bude Vojenská polícia alebo Úrad inšpekčnej služby MV SR,“ doplnil Královič. Súčasne, ak nová zložka nebude dostatočne pod kontrolou, môže to podľa neho spôsobiť viac problémov než prínosu.

V Policajnom zbore chýbajú tisíce príslušníkov

Vznik Žandárskeho zboru je popri vzniku Národných obranných síl súčasťou návrhu zákona na zvýšenie odolnosti SR v oblasti obrany a bezpečnosti. Vznik takzvaného Žandárskeho zboru by mal pomôcť policajnému zboru pri udržiavaní poriadku, keďže v Policajnom zbore aktuálne chýbajú tisíce príslušníkov.

Súčasťou Žandárskeho zboru by mali byť vojaci alebo súčasní a bývalí policajti. Mali by pritom podobné právomoci ako policajti a podriadení by boli Policajnému zboru. Za 20 dní služby by si mali žandári prilepšiť o tritisíc eur. Nová legislatíva by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe: Martin Kráľovič
Firmy a inštitúcie: MV Ministerstvo vnútra SRPolicajný zbor SRÚIS Úrad inšpekčnej službyVojenská polícia