Na štátny sviatok 17. novembra možno očakávať v Bratislave stovky, zrejme aj tisíce policajtov, ktorí budú dohliadať na demonštrácie ohlasované na sociálnych sieťach.
Verejné protesty by sa však nemali uskutočniť, pretože v čase núdzového stavu pre pandémiu je zákaz zhromažďovať sa v počte viac ako šesť osôb.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) nechce vopred prezrádzať, ako je polícia takticky pripravená na demonštrácie v hlavnom meste.
Načo sa toto celé robilo? Sulík ostro kritizuje vládu za predĺžený núdzový stav
Právnik a odborník na extrémizmus z inštitútu Globsec Daniel Milo hovorí, že ak by na demonštrácie prišli tisíce ľudí, zásah polície je vylúčený.
„Po takomto zásahu by mohlo dôjsť k ublíženiu na zdraví alebo k škodám na majetku. Treba veľmi dôkladne zvážiť dôsledky, či už nezasahovania, ktoré môže viesť k ďalšej eskalácii alebo aj k vzniku nepokojov medzi demonštrantmi a políciou,“ uviedol Milo pre portál SITA.sk.
Najagresívnejších treba identifikovať
Počas núdzového stavu a zákazu zhromažďovania sa polícia 17. októbra pred Úradom vlády SR nezasiahla. Urobila tak až po prejavoch násilia. Otázkou je, prečo nerozpustila demonštráciu v samom zárodku.
Milo hovorí, že zachytil kritické hlasy na adresu polície. Upozornil však, že rozhodovanie sa polície pri nepovolenej demonštrácii je vždy otázne.
Podľa odborníka bolo zrejmé, že na spomínanom proteste dochádzalo k porušovaniu usmernení Úradu verejného zdravotníctva o zákaze zhromažďovania sa či nosenia rúšok.
„Som toho názoru, že ak by minimálne časť najagresívnejších účastníkov zhromaždenia polícia identifikovala, uložila im blokovú pokutu za porušovanie týchto usmernení, tak by nemuselo dôjsť k ďalšej eskalácii, ktorú bolo možné vidieť pred samotným úradom vlády,“ mienil odborník.
Dúfa, že polícia sa v októbri poučila. Zdôraznil, že osobne nie je zástancom rozháňania hoci aj nepovolených demonštrácií. „Aj na takýto postup musia byť splnené zákonné podmienky. Musí dochádzať k výzvam na páchanie trestných činov alebo k inému porušovaniu zákonov. To, či k tomu dôjde aj na budúci týždeň, je veľmi otázne,“ poznamenal.
Podľa Mila sa na proteste stretnú rôzne skupiny ľudí od radikálnych fanúšikov viacerých futbalových klubov až po ľudí, ktorí sú nespokojní s ekonomickým dopadom vládnych obmedzení. „Tam treba rozlišovať, voči komu a akým spôsobom má polícia zasahovať,“ usúdil Milo.
Smer a SNS hlásia, že prídu
Na protest pred Prezidentským palácom 17. novembra pozýva poslanec strany Kotlebovci – ĽSNS Milan Mazurek. Ultras futbalového Slovana informovali o stretnutí na bratislavskej hlavnej stanici.
„My prídeme,“ oznámil predseda Smeru-SD Robert Fico aj s podpredsedami strany. Nepovedali však, či to bude protest, ktorý ohlasoval poslanec ĽSNS alebo ultras Slovana.
„Ak ľudia nesúhlasia s vládnutím Igora Matoviča, mali by 17. novembra prísť a vysloviť svoj názor. Pokojne a demokraticky, aby nedali Matovičovi zámienku na ďalší brutálny zásah,“ vyhlásili predstavitelia Smeru-SD na sociálnej sieti. Zhromaždenie na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom podporila aj mimoparlamentná SNS.
Premiér Igor Matovič v utorok na sociálnej sieti svojim oponentom v opozícii nechal odkaz, ktorým zrejme komentoval ohlasované protesty. „Zvláštny pocit mať za opozíciu mafiu, a navyše kolaborujúcu s fašistami. Taký svetovo unikátny… Nebojte, vyčistíme to pekne od podlahy,“ napísal.
Politické špičky Smeru-SD kritizujú predlžovanie núdzového stavu o ďalších 45 dní, ktoré dnes 11. novembra schválila vláda. Dovolávajú sa väčšej slobody.
Zvláštne, že expremiér chce ísť demonštrovať
Politológ Tomáš Koziak označil za mimoriadne zvláštne, ak chce ísť Robert Fico demonštrovať 17. novembra. „Je známy tvrdením, že si 17. november ani nevšimol a jeho vzťah k oslavám tohto sviatku bol vždy veľmi rezervovaný. Je zarážajúce, že ide do ulíc s ľuďmi, pre ktorých sloboda a demokracia je významovo niečo iné, ako samotný sviatok 17. novembra symbolizuje,“ zhodnotil Koziak plány Smeru-SD.
Podľa politológa účasť na protestoch, ktoré ohlasuje „veľmi zvláštna skupina ľudí, navodzuje myšlienku, že Smer sa začína výrazne radikalizovať a ľudia okolo Mariana Kotlebu mu prekážať nemusia“.
Koziak si myslí, že Smer-SD razí postup v štýle účel svätí prostriedky. „Jedine, že by chcel Smer pokračovať v radikalizácii svojej politiky a čerpať do Kotlebu nesystémových voličov,“ poznamenal politológ.
Naď: Ak bývalí premiéri „burcujú“ ľudí, aby nedodržiavali zákon, tak sa veľmi boja
Koziak je zvedavý, aký postup polícia zvolí počas nadchádzajúcich demonštrácií. Považuje za výsmech, že polícia ľudí na ulici sankcionuje za nenosenie rúšok, ale na októbrovom bratislavskom proteste na zjavné provokácie dlho nereagovala.
Polícia toleruje pokojné protesty aj napriek zákazu
Polícia počas núdzového stavu nepostupovala v súlade s opatreniami, ktoré prijala vláda. Nezasiahla v samom zárodku proti verejnému zhromaždeniu, ktoré sa uskutočnilo 17. októbra v Bratislave. Viacerí protestujúci sa vtedy stretli na hlavnej stanici. Polícia im asistovala pri pochode až pred Úrad vlády SR. Ani tam spočiatku nezasiahla a demonštráciu nerozpustila.
Situácia sa zmenila až po tom, čo niektorí protestujúci začali hádzať dlažobné kocky. Následne policajti použili slzný plyn a vodné delo. Na proteste boli zranení štyria policajti. Silové zložky obmedzili na osobnej slobode z dôvodu hádzania dlažobných kociek troch ľudí, z toho dve osoby boli cudzinci.
Minister vnútra vtedy označil za úbohé, že v čase, keď alarmujúco narastá počet nakazených koronavírusom, je vyhlásený núdzový stav a zákaz zhromažďovania sa, sa nájdu ľudia, ktorí nič z toho nerešpektujú.
Protestné zhromaždenia boli aj v júni počas núdzového stavu. Polícia ani vtedy nezasiahla.
