BRATISLAVA 21. septembra (WBN/PR) – Blížiaca sa jeseň znamená pre mnohých z nás obdobie driny a veľkého fyzického vypätia, keď sa snažíme vytvoriť čo najrýchlejšie dostatočné zásoby palivového dreva. Je ale nutné podstupovať každoročne takéto „mučenie“? Odpoveď našťastie znie: Nie. S hydraulickými štiepačkami naporciujeme palivové drevo rýchlo a komfortne.
Väčšina z nás odsúva štiepanie dreva na poslednú chvíľu a potom sa snaží dohnať, čo sa (ne)dá. Následne berieme do ruky sekeru a kálač a nekonečne dlhé a úmorné hodiny sa s nimi oháňame na záhrade. Výsledkom je obmedzená pohyblivosť chrbtice, zápal šliach horných končatín, zvýšený krvný tlak a trocha naštiepaného dreva … Nakoniec pristúpime ku kúpe už spracovaného dreva, čo nie je práve úsporné riešenie.
Nič z toho už ale dnes nie je nutné. S pokojným svedomím môžeme kálač venovať do múzea pre budúce generácie a poobzerať sa po kultivovanejšom a modernejšom spôsobe prípravy palivového dreva. Hydraulické štiepačky dreva sú užívateľsky príjemné, bezpečné a predovšetkým až päťkrát rýchlejšie ako zdatnejší pracant so sekerou. Za jediné popoludnie je tak možné spracovať zásobu na celú vykurovaciu sezónu. Okrem toho je ľahká práca s robustnými strojmi, sprevádzaná charakteristickým praskotom a vôňou dreva, silne návyková.
Čím sa riadiť pri výbere štiepačky?
Súčasný trh ponúka horizontálne a vertikálne varianty štiepačiek. Pri voľbe medzi týmito dvomi možnosťami by sme si mali najskôr ujasniť, koľko dreva budeme počas roka pravidelne spracovávať, kde to budeme robiť a aké máme možnosti uskladnenia.
Horizontálne štiepačky disponujú všeobecne menším štiepacím tlakom – okolo piatich ton. Ich výhodou je veľmi jednoduchá obsluha, nižšia hmotnosť a menšia veľkosť, takže ich bez problémov uskladníme takmer kdekoľvek. Vyhovejú používateľom, ktorí používajú drevo ako sekundárny zdroj tepla a prikurujú len príležitostne napr. v krbových kachliach. Najväčšia dĺžka štiepaných polien sa v tomto prípade pohybuje okolo 50 cm.
Vertikálne štiepačky sú určené na spracovávanie väčšieho objemu dreva. Rozhodne by sme sa ale pri výbere nemali riadiť iba tlakom, ktorý je konkrétny stroj schopný vyvinúť, či maximálnou možnou dĺžkou štiepaného polena. Do úvahy by sme mali brať predovšetkým istú „inteligenciu“ stroja, tzn. jeho technické riešenia, mobilitu, bezpečnosť a celkový komfort pri práci. Hľadať by sme teda vždy mali štiepačky s celokovovou konštrukciou, ktoré sú vybavené funkčnými kolieskami pre prípadné presuny, obojručným úchopom, polohovacím pracovným stolom a variabilným štiepacím klinom, ktorý dáva na výber, či polená poliť, alebo priamo štvrtiť.
Tie najlepšie stroje zvládnu naštiepať polená v rozpätí dĺžky od 30 do 130 cm, čo je dané už spomínanou polohovateľnosťou pracovného stola. Čo sa týka pohonu, je možné odporučiť hydraulické štiepačky s elektromotorom. Ide o spoľahlivý, výkonný a osvedčený variant, ktorý je nenáročný na prevádzku. Elektrické štiepačky existujú ako v prevedení 230 V, tak aj 400 V pri výkonnejších a väčších modeloch.
Jedným z najvyhľadávanejších variantov je „šesťtonovka“, ktorá si ľahko poradí s polenami dlhými 30 až 104 cm. Stroje s tlakom 10 ton sa nezastavia ani pred polenami s priemerom 40 cm a dĺžkou až 130 cm. Pre takýto výkon je žiaduci elektrický motor s tromi fázami, ktoré zabránia prípadným výpadkom elektrického prúdu.
V súčasnej dobe je o štiepačky medzi slovenskými chalupármi a chatármi obrovský záujem. Niet sa čo čudovať – veď za necelú štvrťhodinu zvládnu pätnásť metrových polien, bez toho aby sa ich majiteľ zapotil. Nezabúdajme, že si štiepačky kupujeme pre uľahčenie práce. Preto by sme mali vyberať u preverených výrobcov, kde nehrozia problémy s kvalitou a spoľahlivosťou. Vodidlom pri výbere konkrétneho stroja by mali byť aj garančné záruky a servisné možnosti. Len u kvalitných výrobkov si môže predajca takúto zodpovednosť dovoliť. Aj napriek tomu ale na tuzemskom trhu existujú štiepačky dreva až so sedemročnú zárukou.
