Hoci klimatická a energetická politika Európskej únie nabáda jednotlivé členské krajiny k postupnému obmedzovaniu využívania uhlia, nastavený energetický mix zostáva aj naďalej v rukách jednotlivých štátov. Napriek tomu sa už dlhšie hovorí o obmedzení ťažby uhlia na Slovensku. Podľa Karstena Ivana, priameho účastníka zasadnutia výkonného výboru spoločnosti EURACOAL v Štrasburgu, na ktorom bol predstavený štart Platformy pre transformáciu uhoľného priemyslu, Európska Komisia nepožaduje, aby okamžite odzvonilo ťažbe uhlia a jeho využívaniu na energetické účely.
Ako pre Webnoviny.sk priblížil, viac ako štvrtinu elektrickej energie vyrába 280 uhoľných elektrární. Uhlie sa ťaží v 41 regiónoch, v 12 členských krajinách EÚ, vrátane Slovenska. „V Nemecku, kde ročná ťažba uhlia predstavuje 182 mil. ton (celková spotreba 240 mil. ton) a v Českej republike 46 mil. ton (spotreba 49 mil. ton), vyrábajú až 50 percent energie z uhlia. V Poľsku, ktoré ťaží ročne 133 mil. ton (spotreba 143 mil. ton), tento podiel výroby elektriny presahuje 80%,“ podotkol.
„Slovensko má ťažbou 1,8 miliónov ton uhlia len zanedbateľný, 0,36 percentný podiel na celkovom objeme produkcie v rámci EÚ (499 mil ton – rok 2015). Z domáceho hnedého uhlia vyrábame len päť až osem percent energie v Elektrárni Nováky, jedinej ekologizovanej elektrárni, na ktorú sa Slovenská elektrizačná prenosová sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť,“ povedal Ivan s tým, že v roku 2015 prešla rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou, týkajúcou sa ekologizácie spalín.
Na otázku, či reálne hrozí v blízkej dobe zatváranie baní na Hornej Nitre odpovedal jednoznačne. „Určite nie. Vládou schválené dokumenty o výrobe elektrickej energie sú platné, nikto ich nezrušil, žiadny útlmový program pre Hornonitrianske bane Prievidza nie je vyhlásený, preto všetky tvrdenia o zatváraní baní na Slovensku nevychádzajú z objektívnych skutočností a nezakladajú sa na pravde,“ vyhlásil s tým, že proces transformácie uhoľného priemyslu je dlhodobá záležitosť, pokrývajúca neraz až dve generácie. „Zásoby hnedého uhlia, ktorými disponujú naše ložiská, nám poskytujú dostatočný časový priestor pripraviť sa na postupné ukončenie ťažby a dôstojnú premenu baníckych regiónov, aby zmeny, ktoré po transformácii nastanú, boli sociálne spravodlivé,“ uviedol.
Ekonómovia tvrdia, že by bolo pre štát lacnejšie, keby sa bane zavreli a baníci by zostali doma. Inštitút verejnej politiky vyrátal, že štát by stálo menej peňazí, ak by baníci dostávali platy za ničnerobenie. Ivan však oponuje. Tvrdí, že ak by 11- tisíc ľudí spojených s výrobou elektrickej energie z domáceho uhlia stratilo prácu, štát by prišiel o financie, ktoré odvádzajú zamestnávatelia a zamestnanci. „Navyše, by im museli vyplácať dávky v nezamestnanosti a sociálne dávky,“ podotkol. Podľa jeho výpočtov príspevok Hornonitrianskych baní, ktorý do verejných financií a štátneho rozpočtu vrátia, ročne predstavuje približne 40 miliónov eur. „K tomu treba pripočítať odvod DPH vo výške 14 miliónov eur a ďalšie daňové odvody samosprávam, ako aj sekundárne cez odvodové povinnosti všetkých dodávateľov, ktorí nepriamo vstupujú do procesu ťažby uhlia,“ dodal.
O potrebe ukončenia ťažby uhlia na Hornej Nitre hovoria viacerí aktivisti a poukazujú na negatívne dopady na životné prostredie a na zdravie obyvateľov žijúcich v regióne. Tvrdenia, že postupné utlmenie výroby elektriny z uhlia prinesie zdravotné „benefity“ nepovažuje však Ivan za dôveryhodné a pravdivé. „Nie sú postavené na odborných, aktuálnych a overiteľných zdrojoch. A nepotvrdzujú ich ani oficiálne štatistiky – Správa ministerstva zdravotníctva o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012-2014, ani Zdravotnícka ročenka 2015,“ odvoláva sa na zdroje. Ďalej pripomenul, že Elektráreň v Novákoch, na blokoch B1 a B2 prešla v roku 2015 kompletnou rekonštrukciou a modernizáciou týkajúcou sa ekologizácie spalín a v súčasnosti plní všetky najprísnejšie európske limity emisných látok vplývajúcich na životné prostredie, ako aj tie, ktoré budú záväzné až po roku 2021. Pre praktické porovnanie priblížil, že súčasná ročná produkcia znečisťujúcich látok v ENO je porovnateľná s ich produkciou v 1500 rodinných domoch spaľujúcich tuhé palivá na vykurovanie. „To znamená, že stredne veľká obec na Slovensku produkuje viac tuhých znečisťujúcich látok ako ENO,“ uzavrel.
Minister hospodárstva Peter Žiga sa už niekoľkokrát vyjadril, že by rád videl skorší termín definitívneho zavretia baní ako rok 2030. Takúto myšlienku podporuje aj Klub ekonomických analytikov. Ekonómovia sa zhodujú na riešení, ktorým podľa nich je koniec podpory uhoľného baníctva. „Úsporu by bolo vidieť v cenách elektriny, ale aj v pozitívach na životnom prostredí,“ hovoria v oficiálnom vyjadrení. „Útlm baníctva nie je témou len na Slovensku, ale celoeurópsky trend. My sa snažíme nájsť riešenie pre našu Hornú Nitru, ale vylučujem šokovú metódu štýlom zo dňa na deň. Momentálne je to nastavené tak, že štát bude podporovať ťažbu uhlia, prostredníctvom ktorého sa vyrába elektrina, do roku 2030. EÚ tlačí, aby to bolo skôr. S Európskou komisiou chceme však rokovať o tom, že ak by sme išli cestou skrátenia termínu, musíme ľuďom, ktorí tam pracujú a žijú niečo ponúknuť. Preto budeme chcieť aj podporu od EÚ,“ povedal v koncoročnom rozhovore pre portál vEnergetike.sk Žiga.
Predseda vlády Robert Fico sa 5. februára vyjadril, že nevie nič o zatváraní baní. „To je nejaký nezmysel podľa mňa. Akékoľvek slová o zatváraní baní ja absolútne odmietam a nechcem mať s tým nič spoločné,“ zdôraznil Fico. Zároveň však upozornil, že v regióne Hornej Nitry je potrebné okrem baníctva rozvíjať aj iný typ priemyslu.
V súčasnosti všetci odberatelia elektriny vo svojich faktúrach podporujú ťažbu domáceho uhlia určeného na výrobu elektriny v nováckej tepelnej elektrárni cez všeobecný hospodársky záujem ročne sumou zhruba 90 miliónov eur. Všeobecný hospodársky záujem je schválený do roku 2030.
Slovenská republika bude popri Poľsku, Grécku a Nemecku súčasťou pilotnej schémy Európskej komisie na transformáciu uhoľných regiónov. Brusel tak bude finančne podporovať iné odvetvia, ktoré by mohli postupne nahradiť ťažobný priemysel.
Podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, je Slovensko prvou krajinou, ktorá už hľadá konkrétne riešenia aj s podporou vlády a samosprávneho kraja. ,,Dohodli sme sa na vypracovaní akčného plánu, ktorý bude v prvom rade pripravovať Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci s Úradom vlády SR a kľúčovými rezortmi. Zo všetkých nápadov sa do konca júna vyprofiluje niekoľko projektov, a pre vybrané najlepšie projekty by sme potom začali zháňať financovanie,“ povedal Šefčovič. Prioritou pre región podľa neho musí byť dobudovanie cestnej infraštruktúry. Priestor vidí aj v rozvoji cestovného ruchu. ,,Ak pripravíme zaujímavé a dobré projekty, vieme tento región posunúť v budúcnosti ďalej. Tento projekt bude úspešný vtedy, ak aj posledný baník, ktorý opustí bane, bude zamestnaný,“ skonštatoval trenčiansky župan Jaroslav Baška.
Katarína Zaťková