Závory sa otvorili, trúbenie vlaku a obrovská rana. Michal videl tragickú zrážku pri Nových Zámkoch na vlastné oči

Prišlo nám to ako hororová scéna, zlý sen. V aute sme kričali od zúfalstva a bezmocnosti. Mohli sme sa iba prizerať, v tej chvíli už nebolo pomoci. Na sociálnej sieti Facebook sa objavilo svedectvo muža, ktorý spolu s jeho otcom videli na vlastné oči tragickú zrážku vlaku EuroCity a autobusu pri Nových Zámkoch, ktorá sa vyžiadala sedem ľudských životov.

Michal a jeho otec sedeli v aute, ktoré rovnako ako autobus čakali pred priecestím. „Krásny slnečný deň, bežná situácia na ceste, čakáme na prechod vlaku. Závory boli dole,“ začal svoje rozprávanie. Pred nimi stála biela dodávka, autobus a ešte jedno auto. „O malú chvíľku sa sprava prirútil vlak, prefrčal okolo nás,“ pokračoval vo svojom príspevku na sociálnej sieti.

Obrovská rana a výbuch

V tejto chvíli ešte nič nenasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k obrovskej tragédií, pretože keď vlak prešiel, tak sa ako obvykle potom zodvihli závory.

„Ako prvé prešlo osobné auto, za ním sa samozrejme pohol autobus. Následne však zaznela trúba. Výrazná, vlakový klaksón. Môj mozog to absolútne nebral, nechápal. Vlak? Veď už prešiel, veď závory sú hore! To predsa nemôže byť vlak!,“ rozpráva Michal.

Galéria

Zobraziť fotogalériu k článku (18)

18 fotiek v galérii

18 fotiek v galérii

Následné sekundy sa mu podľa vlastných slov značne vryli do pamäte a nejako nejdú von. „Autobus, ktorý sa pomaly presúval cez koľajnice zľava zasiahla obrovská sila rútiaceho vlaku. Obrovská rana a výbuch. Viac ako polovicu autobusu si vlak odtrhol od jeho zadnej časti a dobrých 300 metrov v plameňoch tlačil pred sebou. Zadnú časť odhodilo do priekopy,“ opísal hrôzostrašnú scénu.

Nebola to šoférova vina

V aute obaja s otcom kričali od zúfalstva a bezmocnosti. „Mohli sme sa iba prizerať, v tej chvíli už nebolo pomoci,“ smutne konštatuje. Obom to prišlo ako hororová scéna, ako zlý sen. „Autobus, ktorý preváža ľudí práve pred našimi očami roztrhal vlak v plnej rýchlosti. Ako nič. Ako keď sfúknete sviečku,“ hovorí.

Vlak musel podľa neho naraziť do autobusu tesne za šoférom, ktorého „vymrštilo“ medzi koľajnice. „Reagoval na môjho otca, ktorý mu oplachoval rany. Tvár mal celú od nafty, bolestivo stonal, no hlavne nechápal,“ priblížil Michal prvé minúty po tragédii.

„Nebola to jeho vina. Čakali sme na priecestí a čakali sme, kedy sa zodvihnú rampy. A tie sa zdvihli a on šiel. Tak ako by šiel hocikto iný. Prechádzal cez koľajnice, keď mu to povolili závory, pretože sa zdvihli. Predpokladám, že túto trasu robí pravidelne a cez toto priecestie prechádzal mnohokrát. Tak ako vždy, aj teraz sa spoliehal na to, že keď sa otvoria závory, tak mu nehrozí nebezpečenstvo. Tak ako aj my všetci sa na to spoliehame,“ skonštatoval Michal.

Nešťastné mu to preto príde vyjadrenie ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorý povedal, že zlyhal ľudský faktor.
„Chápem, že ľudský faktor je v tomto smere myslené ako personál železníc, ktorý si nevšimol vlak na zlej koľaji… Ale je to veľmi nešťastná formulácia, lebo to znie, že šofér autobusu urobil chybu. A neurobil,“ dodal na záver Michal.