BRATISLAVA 4. júla (WebNoviny.sk) – Približne 5,5 milióna eur ročne, čo je priemer za roky 2012 až 2016, dostanú zdravotné poisťovne vo forme poistného za takzvané „mŕtve duše“.
Ako vyplýva z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR, sú to poistenci v evidencii poisťovní, ktorí už zomreli, ale poisťovne o úmrtí nemajú informácie. Spravidla ide o poistencov štátu, takže väčšina poistného za mŕtve duše prichádza práve zo štátneho rozpočtu.
Zdravotné poisťovne nevydajú preukaz držiteľom e-občianskych, zmena sa dotkne niektorých ľudí
„Poisťovne však za mŕtve duše ďalej uhrádzajú zdravotnú starostlivosť, ktorú na nich vykázali poskytovatelia (všeobecní lekári, nemocnice, lekárne a iné). Ročne tak z tohto balíka zaplatia poskytovateľom asi 350 tisíc eur,“ uviedol inštitút. V jednotlivých rokoch však boli podľa IFP často vykázané aj niekoľkotisícové náklady na zdravotnú starostlivosť ľudí, ktorí sú podľa registra fyzických osôb už niekoľko rokov mŕtvi.
Prevládajú muži
„Príčinou môže byť údajová chyba u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnej poisťovne, ktorá vznikla napríklad pri zaznamenaní rodného čísla. Rovnako však aj nepoctivé správanie poskytovateľov,“ vysvetlil inštitút.
Mŕtve duše – ľudia evidovaní zdravotnými poisťovňami napriek tomu, že už sú mŕtvi – prevládajú najmä medzi najstaršími poistencami a sú to prevažne muži. Ľudí nad 80 rokov je v poisťovniach evidovaných o 35 tisíc viac, ako je počet obyvateľov podľa Štatistického úradu (ŠÚ SR).
Ťažko zdravotne postihnutých čakajú zmeny v príspevkoch, do platnosti vstúpila novela zákona
„Vyššie rozdiely sú u mužov. Nesúlad medzi poisťovňami a ŠÚ SR u mužov starších ako 80 rokov je 32 %, žien v rovnakom veku je v poisťovniach o 16 % viac. V skupine poistencov vo veku 100 rokov a viac evidujú poisťovne skoro 6-násobne viac mužov a takmer 4-násobne viac žien, ako uvádza ŠÚ SR. Priemerný vek identifikovaných mŕtvych duší bol v sledovanom období 85 až 90 rokov,“ objasnila analytička IFP Michaela Černěnko.
Dôvod existencie mŕtvych duší
Existenciu mŕtvych duší pravdepodobne spôsobuje podľa inštitútu nevyraďovanie, prípadne neskoré vyradenie poistencov z evidencie po ich smrti. Zdravotné poistenie vzniká na Slovensku automaticky, narodením. Zaniká smrťou, alebo prehlásením do inej poisťovne.
„V prípadoch, ak dôjde k úmrtiu v zdravotníckych zariadeniach, je informovanosť zdravotných poisťovní pravdepodobne rýchla. V ostatných prípadoch by mali poisťovne čerpať informácie o smrti z matrík. Problémom bývajú úmrtia v zahraničí, kedy sa informácia o úmrtí na Slovensko nedostala vôbec, prípadne s výrazným meškaním,“ vysvetlila analytička.
Nie každé pieskovisko je pre dieťa bezpečné, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva
Na mŕtve duše poisťovne evidujú vo všeobecnosti minimálne náklady, ich existencia vedie k podhodnocovaniu priemerných nákladov na staršie vekové skupiny. Podľa IFP to vedie k narastajúcej chybe odhadu budúcich nákladov na zdravotníctvo a prináša riziká pri starnutí obyvateľstva.
„Existencia mŕtvych duší spôsobuje, že ľudia nad 95 rokov sa javia v priemere zdravší ako muži vo veku 25 – 34 rokov, ktorí sú vo všeobecnosti najzdravší. Koncentrácia mŕtvych duší v niektorých vekových skupinách môže viesť k podhodnoteniu nákladovosti tejto skupiny. V konečnom dôsledku to môže ovplyvniť príjmy jednotlivých poisťovní druhýkrát – v procese prerozdeľovania poistného,“ konštatovala Černěnko.
Legislatívne zmeny
V posledných dvoch rokoch nastali viaceré pozitívne zmeny legislatívy. Od roku 2015 získavajú zdravotné poisťovne informácie o úmrtiach automaticky, vďaka čomu poklesol medzi rokmi 2014 a 2015 počet evidovaných mŕtvych duší o 37 %. Ďalšie zlepšenie môže priniesť novela zákona o zdravotnom poistení platná od januára 2018. ÚDZS bude každoročne preverovať 0,2 ‰ poistencov z hlásení zdravotných poisťovní.
Zdravotné poisťovne vracajú doplatky za lieky, poistencom zaplatia o vyše milión eur viac
Aby verejné zdroje nesmerovali na mŕtve duše, je podľa IFP potrebné úplné vyčistenie evidencie zdravotných poisťovní, pričom dôležité je aktívne preverovanie trvania poistného vzťahu u vytypovaných skupín poistencov a prepojenie už existujúcich registrov.
„Samostatný problém tvoria úmrtia v zahraničí v dávnejšej minulosti, o ktorých sa informácia na Slovensko nikdy nedostala a predstavuje tak problém aj pre iné verejné databázy. Aj inak spoľahlivý referenčný register fyzických osôb tak môže evidovať ako obyvateľov SR už dávno zosnulých v zahraničí. Pomohol by systém aktívneho preverovania vytypovaných osôb,“ uzavrela analytička.
