Minister zahraničných veci Miroslav Lajčák je najvážnejším kandidátom na post špeciálneho vyslanca Európskej únie pre Západný Balkán. Túto informáciu priniesli srbské médiá.
Snahou EÚ je vyvážiť vplyv USA na politiku v tomto regióne. Lajčák v minulosti zastával niekoľko dôležitých postov v krajinách Balkánu, bol veľvyslancom v Srbsku či osobitným predstaviteľom EÚ pri referende o samostatnosti v Čiernej Hore.
Ministerstvo zahraničných vecí SR túto informáciu nepotvrdilo ani nevyvrátilo, v oficiálnom stanovisku pre webnoviny.sk k Lajčákovej nominácii iba zdôraznilo dôležitosť tohto postu: „Vytvoril by sa tak pozitívny signál voči krajinám Západného Balkánu o pokračujúcom angažovaní sa Európskej únie. Rovnako by vytvorenie takéhoto postu pomohlo vyriešiť niektoré kľúčové otázky v regióne,“ uviedol šéf tlačového oddelenia ministerstva Juraj Tomaga.
Istanbulský dohovor bol asi vrchol ľadovca
Miroslav Lajčák sa v minulosti snažil usadiť v rôznych medzinárodných organizáciách. Rok pôsobil ako predsedajúci Valného zhromaždenia OSN, ale po ukončení tejto funkcie sa znovu musel vrátiť do slovenskej reality.
Zrejme veľmi bolestivé bolo pre Lajčáka stroskotanie Istanbulského dohovoru, na príprave ktorého sa podieľal. Po jeho odmietnutí v slovenskom parlamente podal-nepodal demisiu a nakoniec sa nechal presvedčiť, aby v ministerskej funkcii zostal aj naďalej. A to aj napriek tomu, že proti dohovoru hlasoval aj jeho materský Smer. Pridali sme sa tak ku krajinám ako sú Azerbajdžan či Rusko.
Vzťah niektorých slovenských politikov k Rusku je ďalším Lajčákovým problémom. Párkrát už musel ich kroky vysvetľovať svojim zahraničným partnerom. Napríklad cestu poslanca Petra Marčeka, ktorý bol podľa tvrdenia ruských médií na oficiálnej návšteve Krymu.
Provokatér Blaha
Problémom sú aj neustále provokácie poslanca Smeru Ľuboša Blahu. Ten napríklad v čase, kedy EÚ uvalila aj s podporou Slovenska sankcie na Rusko, vo svojom videu vyhlásil: „Hovorili, že Rusi sú neschopní a že pijú iba vodku. A pritom sa triasli z ich vedeckého pokroku, z ruských zbraní, z kybernetických útokov a zo všetkých ruských výdobytkov. Rusko je krásne, Rusko je múdre, Rusko je vyspelé,“ rozplýval sa Blaha.
Problémom sú pre Lajčáka určite aj časté návštevy predsedu parlamentu Andreja Danka v Rusku a jeho stretnutia s predstaviteľmi, ktorý sú aj pod sankciami EÚ. Ani vyjadrenia predsedu parlamentu o nutnosti zrušiť sankcie sa v Bruseli určite nevysvetľujú ľahko.
„Očakávam, že sa odohrá reštart slovensko-ruských vzťahov ochromených sankciami a zmenšia sa negatívne emócie voči Rusku,“ uviedol Danko pre ruskú agentúru TASS. A dodal, že je „ …nadšený jednotou Rusov. Ich srdcia bijú jednohlasne. Sú to hrdí vlastenci. Jednota Ruska je mimoriadne dôležitou podmienkou svetovej bezpečnosti.“
Utekaj, kým sa dá
Miroslav Lajčák si ako skúsený diplomat vie predstaviť, čo ho po voľbách môže čakať. Prípadná vládna koalícia Smer-SD, Vlasť, SNS a ešte niekto podobný, by len ťažko držala v zahraničnej politike spoločné ciele s EÚ. Ako by žehlil výstrelky koaličných partnerov?
Napríklad Štefan Harabin v diskusii pred prezidentskými voľbami uviedol, že by na prvom samite vo funkcii prezidenta vetoval sankcie voči Rusku, ktoré zaviedla EÚ po anexii Krymu. „Samozrejme, že by som ich vetoval. Poškodzujú ekonomické záujmy Slovenska a sú v rozpore s medzinárodným právom.“
Ako by to Lajčák vysvetlil v Bruseli a povedal, že s tým nemá nič spoločné? To by bolo asi už aj na neho priveľa. Uvedomil si to a jediné riešenie zrejme vidí v stratégii „Utekaj, kým sa dá“.