Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) kritizuje primátora mesta Ružomberok Igora Čombora za udelenie ceny Andreja Hlinku historikovi Františkovi Vnukovi.
Informoval o tom predseda zväzu Richard Duda. Ten zdôraznil, že cena sa tak dostala do rúk „modly popierača holokaustu“.
Členovia poroty
Ako uviedla na stránke Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, mesto Ružomberok ocenilo Vnuka 9. apríla na podnet poslanca mestského zastupiteľstva za Černovú, Patrika Haba. Tento návrh podporila aj porota, ktorú viedol Čombor.
Členmi poroty boli aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper, predseda Spoločnosti Andreja Hlinku Pavol Stano, ružomberský dekan-farár Dušan Škrabek a historik Juraj Vrábel.
Podľa Dudu sa tak primátor pričinil k tomu, že cenu získala „modla neoľudákov a popieračov holokaustu“. V tejto súvislosti zdôraznil, že primátor je funkcionárom Zväzu protifašistických bojovníkov.
Morálna zodpovednosť
„Dnes už nikto nemusí vedome skresľovať históriu, len aby legitimizoval existenciu národa. Občania dnešného Slovenska vnímajú históriu faktograficky a sú plne pripravení založiť svoju budúcnosť na poučení z chýb minulých. Temné stránky vojnového Slovenského štátu už nie sú historikmi spochybňované (okrem zaslepených pohrobkov zločineckého režimu),“ napísal Duda v liste ÚZŽNO primátorovi.
Dodal, že rozhodnutie oceniť Vnuka nie je možné pripísať mladíckej nerozvážnosti či nevzdelanosti a primátor za neho preberá plnú morálnu zodpovednosť.
Duda v závere listu uviedol, že súčasná židovská komunita dnes žije na Slovensku preto, lebo sa tak vedome rozhodla. „Veríme, že v budúcnosti na Slovensku zvíťazí seriózny prístup k vede, že už nikdy nezískajú ocenenie pseudohistorici, ktorí neváhajú klamať, aby sa dopracovali k vopred vytýčeným záverom,“ uzavrel Duda.
Protestuje proti udeleniu ceny
K oceneniu Vnuka sa vyjadrilo aj Dokumentačné stredisko holokaustu, ktoré proti udeleniu ceny tiež protestuje. Podľa nich Vnuk vo svojich prácach dlhodobo popiera a zľahčuje zodpovednosť predstaviteľov ľudáckeho režimu za prenasledovanie slovenských Židov počas holokaustu.
Vo svojom statuse na sociálnej sieti citujú napríklad z Vnukovej publikácie Mať svoj štát znamená život, ktorá vyšla v Bratislave v roku 1991.
„Židia, ktorí chceli uniknúť deportácii, mali k tomu hojnosť možností a príležitostí. Boli židia, čo sa vyhli deportáciám prezidentskou výnimkou, iní sa skryli u svojich kresťanských priateľov a priaznivcov a tí, ktorí takéto možnosti nemali, mohli prejsť do ilegality a skrývať sa v rozsiahlych slovenských horách,“ uviedol v danej publikácii Vnuk. Podľa strediska však ide o klamlivé tvrdenie, ktoré by malo byť dostatočnou výstrahou pred akýmikoľvek prejavmi uznania.