Rezort obrany eviduje pripomienky Generálnej prokuratúry SR k pripravovanej dohode o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými. Dodáva však, že tieto pripomienky majú charakter osobného politického názoru generálneho prokurátora Maroša Žilinku a nemajú odborný právny charakter zodpovedajúci pôsobnosti GP SR. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany SR (MO SR) Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Naďalej stojíme za navrhovaným textom dohody, ktorý štyri roky pripravovali odborníci z viacerých rezortov. Je teda zrejmé, že potrebu jej uzavretia si uvedomovala už bývala vláda, preto o nej začala s USA rokovať,“ konštatuje rezort obrany.
Nehrozí strata suverenity
Podľa MO SR ide o štandardnú zmluvu, ktorú má s USA podpísaných 23 z 29 členských štátov NATO vrátane Maďarska či Poľska. Slovensku podľa tejto zmluvy nehrozí strata suverenity, budovanie amerických základní, odovzdanie letísk či nasadenie jadrových zbraní.
Žilinka: Generálna prokuratúra odmieta návrh dohody o obrannej spolupráci s USA
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka odmieta návrh na uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických ako celok. Uviedol to vo svojom profile na sociálnej sieti. Zdôvodnil to tým, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo pri tomto návrhu uplatnených 35 zásadných pripomienok.
Návrh nerešpektuje Ústavu SR
Návrh na uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických nerešpektuje Ústavu SR. Skonštatovala to Generálna prokuratúra SR vo svojich pripomienkach. Predložené znenie návrhu bilaterálnej zmluvy medzi SR a USA nerešpektuje podľa GP SR ani základné práva a slobody ustanovené v druhej hlave Ústavy SR.
„Ústava SR tieto práva zaručuje každému, kto sa nachádza na území Slovenskej republiky. Ak bude uzavretá medzinárodná zmluva s USA v predloženom znení, Slovenská republika rezignuje na garanciu týchto ústavných práv,“ uviedla prokuratúra v pripomienke.
Vyvrcholenie náročných vyjednávacích procesov
GP SR vníma návrh dohody ako vyvrcholenie náročných vyjednávacích procesov a rokovaní o spolupráci v oblasti obrany, ktoré sú výsledkom mimoriadneho úsilia a snahy zainteresovaných strán o naplnenie mieru a cieľov NATO.
„Na strane druhej však niet pochýb o tom, že tento návrh Dohody musí byť bezpodmienečne v súlade s ústavnými rámcami a verejným záujmom oboch zmluvných strán Dohody, v danom prípade nielen Spojených štátov amerických, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky,“ pokračovala GP SR.
Značná nerovnosť strán
Návrh platnosti dohody je desať rokov s následnou jedno ročnou výpovednou lehotou. „Týmto sa ustanovuje nemožnosť vypovedania zmluvy v lehote prvých desať rokov. Odsek tri navrhujeme upraviť tak, aby táto možnosť existovala v prípade závažných alebo opakovaných porušení „acquis NATO“ a dohody ktoroukoľvek zmluvnou stranou. Môžu nastať také závažné porušenia zmluvy stranami dohody, že táto možnosť by mala byť zakotvená od počiatku existencie dohody,” skonštatovala v pripomienke GP SR s tým, že dohoda tak v navrhnutom znení narúša zvrchovanosť Slovenska.
Remišová: Generálny prokurátor nemá robiť politiku, ale poriadky so zločinom
Podľa GP SR z návrhu dohody vyplýva značná nerovnosť strán, predovšetkým na strane Slovenskej republiky a zvýhodňovanie na strane USA. Prokuratúra vysvetľuje, že z predloženého materiálu vyplýva, že návrh dohody má mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, v niektorých častiach nad rámec práv a povinností, ako ich upravuje zmluva NATO SOFA, pričom deklaratórna preambula hovorí, že dohoda má plne rešpektovať Ústavu SR a iné slovenské zákony.
„Generálna prokuratúra preto z dôvodu, že návrh Dohody presahuje do práv garantovaných Ústavou SR, k materiálu v medzirezortnom pripomienkovom konaní zaujíma negatívne stanovisko a navrhuje jeho odmietnutie ako celku,“ dodala GP SR s tým, že z návrhu explicitne nevyplýva žiaden z deklarovaných cieľov dohody.
Presnejšia špecifikácia druhu zbraní
Okrem toho navrhuje GP SR doplniť možnosť Slovenska skontrolovať materiál, ktorý majú USA rozmiestnený na území krajiny. Ide podľa prokuratúry o právo výkonu suverenity a zvrchovanosti štátu. „Žiadny suverénny štát by nemal dovoliť, aby cudzie ozbrojené zbory na jeho území skladovali vojenský a iný materiál bez možnosti výkonu štátnej moci spočívajúcej v kontrole množstva uvedeného materiálu,“ pripomienkovali.
Žilinka ide podľa Šeligu oslavovať výročie prokuratúry do Ruska, zrejme ako jediný z krajín EÚ
Predmetom dohody by mala byť podľa prokuratúry aj presnejšia špecifikácia druhu zbraní, ich typové označenie s dôrazom na to, či ide o konvenčné zbrane, jadrové zbrane a podobne. GP SR totiž upozorňuje na to, že skladiská jadrových zbraní majú v prípade vojnového konfliktu zvýšené riziko pre cielené zneškodnenie.
Podobnú dohodu má 23 členských krajín
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na tlačovej besede v polovici decembra 2021 vysvetlili, že dohoda upravuje právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA. Poukázali na to, že podobnú dohodu má podpísanú 23 z 30 členských krajín Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO).
Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana (SNS). Ministri vtedy zdôraznili, že dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Naď konkretizoval, že tieto peniaze by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky, pričom by sa Slovensko nevzdalo vlastníctva týchto objektov.
