Zloženie vlády tak krátko po voľbách je skôr prekvapením, keďže išlo o zostavenie vlády zo štyroch strán, čo nie je malý počet. Navyše ide o strany s rozdielnou štruktúrou, zameraním aj ideológiou. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok.
Budúci premiér Igor Matovič v piatok podvečer vyhlásil, že po dvanástich dňoch dospeli hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina, strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí k dohode o vytvorení novej vlády. Eštok zároveň vyzdvihol Matovičov principiálny postoj pri obsadení funkcie ministra financií kandidátom hnutia OĽaNO.
Očakávali sa komplikované rokovania
Politológ považuje za dobré rozhodnutie to, že lídri strán neposúvali informácie verejnosti skôr, ako bola hotová kompletná dohoda. Za rovnako správnu označil dohodu, že nezhody medzi rokujúcimi stranami nebudú riešené cez média, čo sa však podľa neho nie vždy podarilo dodržať.
Matovič sa s partnermi dohodol na novej vláde, Sulík nebude ministrom financií
Mix strán, ktoré rokovali o vytvorení vlády, navyše podľa politológa naznačoval, že tieto rokovania budú komplikované a nebudú ukončené v rekordne rýchlom čase. Hlavným problémom, s ktorým sa museli lídri týchto politických strán popasovať, bolo podľa jeho slov dosiahnutie dohody na rozdelení ministerstiev.
„Je to logické, keďže z mocenského pohľadu je to pre politické strany najdôležitejší bod rokovaní. Zverenie správy konkrétneho rezortu určuje, v ktorej oblasti bude daná strana dominantným hráčom na najbližšie volebné obdobie a predurčuje dokonca východisko do budúcej predvolebnej kampane,“ ozrejmil Eštok. Túto výzvu dokázal podľa neho Igor Matovič ako mediátor ustáť a politické strany preukázali ochotu a pripravenosť na spoluprácu.
SaS dosiahla viac, ako mala nárok
V piatok poobede to pritom nevyzeralo tak, že ešte večer toho istého dňa by mohla vláda vzniknúť. Lídri OĽaNO a SaS sa totiž nedokázali zhodnúť na tom, kto obsadí post ministra financií. Tento rezort si napokon ponechalo Matovičovo hnutie a strana SaS dostala na oplátku namiesto dvoch ministerstiev tri. Jedným z týchto rezortov je ministerstvo hospodárstva, v čele ktorého bude stáť šéf liberálov Richard Sulík. Zároveň bude vykonávať aj funkciu prvého vicepremiéra pre ekonomiku.
Analytik Baránek: Matovič nemal ustúpiť, bola to bitka o posty
„Po piatkovom vyjadrení Igora Matoviča na sociálnej sieti a následnej tlačovke Richarda Sulíka to vyzeralo na problém v rokovaniach o zostavení vlády. Na spoločnom stretnutí sa však dokázali dohodnúť tak, že by som si dovolil oboch lídrov označiť za víťazov tejto situácie,“ priblížil Eštok.
Zdôraznil, že Matovič ukázal principiálny postoj a dokázal ustáť ministerstvo financií. To by totiž podľa jeho slov malo patriť politickej strane, ktorá má post predsedu vlády. „Premiér bez priameho straníckeho vplyvu na ministerstvo financií by bol v takejto vláde výrazne oslabený. Považujem za elementárne, aby boli premiér a minister financií z jedného straníckeho tábora, čo potvrdzuje aj naša slovenská skúsenosť,“ vysvetlil politológ. Pri pohľade na volebný výsledok dosiahla podľa neho SaS viac, ako to, na čo mala nárok.
Skúsený súper v opozícii
Budúcu vládu čaká podľa Eštoka skúsený súper v opozícii v podobe strany Smer – sociálna demokracia, ktorý „dokáže identifikovať a využiť každé ich slabé miesto„. „Ak chce mať táto vláda šancu uspieť, tak musí postaviť svoj vládny tím na čo najpevnejších základoch,“ myslí si politológ.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová poverila Igora Matoviča zostavením vlády 4. marca, pričom uviedla, že očakáva vytvorenie vlády do dvoch týždňov. Politológ to vníma ako snahu prezidentky motivovať designovaného premiéra a aj lídrov politických strán zapojených do rokovaní k snahe nachádzať dohody. „Nemyslím si ale, že by to hlavný motivačný faktor, tak pre Igora Matoviča, ako aj pre ďalších lídrov zúčastnených na rokovaní. Skôr je to pomyselná čerešnička na torte, že aj toto zadanie sa im podarilo splniť,“ uzavrel Eštok.
