Napriek tomu, že o globálnom otepľovaní sa vie pomerne dlho a už v 80-tych rokoch sa o tom viedli konferencie, ani dnes na hrane kritického bodu ako ľudstvo nič nerobíme, upozorňuje na to vedúci Geofyzikálneho odboru a Oddelenia fyziky atmosféry z Ústavu vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied (SAV) RNDr. Pavol Nejedlík, CSc.
Zdá sa, že chtíč mocných po peniazoch a neochota más bežných ľudí vzdať sa nadkomfortu, bude mať vysokú daň a častokrát „zbytočné“ prežitky vyspelého sveta nás onedlho posunú do veľkého diskomfortu.
Dôsledky klimatických zmien sú už mnohým ľuďom známe, ale ani tí akoby nemali pud sabazáchovy. Hrozí vyhynutie desaťtisícov živočíšnych druhov, neznesiteľné (až smrtiace) horúčavy, nedostatok vody a potravín, kolaps ekosystémov, migrácia, chudoba a napokon vojny. „Napriek tomu, že vieme, čo sa deje, nič nerobíme,“ hovorí Nejedlík.
Posledné voľby do Europarlamentu ukázali, že voličov výrazne oslovili strany, ktoré majú na programe ekologické riešenia. Avšak „zelení“ politici v najvyššej politike zatiaľ stále nemajú dostatočne veľký hlas. Krajiny nie sú ochotné znižovať produkciu, na prvom mieste je ekonomika.
„Nie sme schopní sa dohodnúť, musíme sa teda na zmeny adaptovať,“ povedal Nejedlík.
NEOBÝVATEĽNÉ MIESTA DAJÚ DO POHYBU MILIÓNY ĽUDÍ
Európa už teraz čelí masovej migrácii z Afriky a blízkeho Východu v dôsledku vojen a chudoby. Za veľmi krátky čas hranice Európy prekročili približne 3 milióny ľudí a ďalšie tisíce stále chodia.
„Spomeňte si, aké napätie spôsobil príchod len jedného milióna migrantov. Čo urobíme, keď v dôsledku klimatických zmien začne pochodovať 500 miliónov? To nedokážeme zastaviť,“ Nejedlík upozorňuje na to, že pre globálne oteplenie planéty niektoré miesta zmiznú pod hladinou mora a iné sa pre extrémne sucho stanú v podstate neobývateľnými. Už v súčasnosti každé leto zomierajú pre horúčavy stovky ľudí, z toho niekoľko prípadov je aj na Slovensku.
Mohlo by vás zaujímať:
Vedec varuje: Klimatická zmena je ako rakovina, teraz nebolí, ale potom udrie
Ako klimatická zmena mení Slovensko? Naše poľnohospodárstvo ohrozuje niekoľko faktorov
Slovensko potrebuje naštartovať vedu, bez nej klimatickým zmenám nedokážeme čeliť
TAM, KDE JE NAJHORŠIA KLÍMA, JE NAJVIAC KONFLIKTOV
V Európe je mier aj preto, že žijeme v blahobyte. Zlé životné podmienky a nerovnosť však spoločnosť zvádzajú ku konfliktom.
Nejedlík poukazuje na modelovú situáciu na africkom kontinente: „Je tam „pás“ krajín, kde sa najčastejšie vyskytuje extrémne sucho, najhoršie podmienky pre hospodárenie a chudoba. Presne na tom istom území je aj najviac vojnových konfliktov.“
A keďže zmena klímy s určitosťou povedie k zhoršeniu životných podmienok na niektorých miestach Zeme, obava z konfliktov a násilností je na mieste.
„Teraz, keď vykrikuje nejaký vedec, nikto ho nepočúva, lebo sa nič až tak viditeľné nedeje. Ale keď pôjde o život a spustí sa davová psychóza, bude to nutné riešiť násilne, poriadkovými a možno aj vojenskými zásahmi, to už…nebude sranda. Asi bude neskoro,“ varuje vedec.
ĽUDSKÁ IRACIONALITA
„Zem by dokázala uživiť aj desiatky miliárd ľudí, ale museli by sme sa správať racionálne. A to ľudia nedokážu,“ tvrdí Nejedlík. Pripomína viaceré prípady bezducho bezmocnej reakcie spoločnosti na miestami brutálne dopady biznis ekonomiky. Istá firma mala od poľnohospodárov kúpené obilie. Ale nevedeli ho predať, nemali prostriedky platiť za skladovacie priestory a nemohli nechať narastať straty. Tak ho ponúkli zadarmo, za odvoz. Príslušná krajina, Európska Únia či OSN, neboli schopné zabezpečiť, aby sa tony obilia odviezli tam, kde by padlo na úžitok. Tak firma obilie spálila. „Odviezť tanky, nie je problém,“ dodáva vedec.
A podobných prípadov je na svete veľa. Okrem iného sa celosvetovo jedna tretina vyprodukovaných potravín vyhodí do koša.
Taktiež vieme, že pálenie uhlia, chov hospodárskych zvierat či automobilová a letecká doprava vypúšťajú najviac emisií. Kto ale prestane jesť mäso, jazdiť na aute či lietať na dovolenky? Takmer nikto. Rodičia tvrdia, že milujú svoje deti a urobili by pre ne všetko, ale žijú spôsobom, ktorí ohrozuje ich budúcnosť.
Ranné zápchy sú stále dlhšie ale namiesto zmeny správania obyvateľstva sa stavajú nové obchvaty za milióny eur a tie sa zase upchávajú. V Bratislave je parkovanie extrémny problém, ale ľudia sa búria proti parkovacej politike. Keď vidíme, aké ťažké je vyriešiť tak triviálny problém na malom území bez život ohrozujúcich problémov, aká je pravdepodobnosť, že dôjde k zmene životného štýlu väčšiny spoločnosti a zmierneniu globálneho oteplenia?
Musíme sa zrejme adaptovať na zmeny a niesť dôsledky našich vlastných prežitkov.
„EKOTERORIZMUS“
Ľudia, ktorí už zmenili svoj životný štýl a snažia sa dohovárať svojmu okoliu, sú občas prezývaní „ekoteroristi.“
Čím to je? Sú títo ľudia neoprávnene hysterickí kvôli klimatickým zmenám alebo je naopak správne dožadovať sa tak intenzívne zmeny systému?
„To je bežný jav. Aj keď títo ľudia chcú dobre, spoločnosť samotnú zmenu vníma negatívne a preto tých ľudí marginalizuje (vytláča na okraj a zosmiešňuje). Dobrý príklad je mladá Švédka Greta Thunberg. Keby sa takto postavil pred parlament nejaký vedec, okoloidúci by rešpektovali, čo hovorí, ale dopad by to malo v nulový. Vystúpenie Grety očarilo. Aký má ale reálny dopad?“ vysvetľuje Nejedlík.
Samotný pojem „ekoterorista“ je v podstate bizarný. Evokuje to, že ľudia, ktorí žijú tak, aby zachránili život na Zemi, sú tí zlí, a ostatní, ktorí prispievajú k zhoršovaniu situácie, sú normálni a dobrí.
Viac „ekoteroristov“ je medzi mladými ľuďmi a študentami. Mladí ľudia, ktorí na tejto planéte budú žiť dlhšie, pociťujú problém klimatických zmien vážnejšie a paradoxne sa chovajú zodpovednejšie ako staršie generácie. „Vy, mladá generácia musíte nájsť nejaký kanál, ako osloviť politikov a zmeniť systém,“ hovorí vedec.
Ďalej upozorňuje, že taktiež „nezmiernime otepľovanie, pokiaľ neurobíme nič s vedou a školstvom. Okrem ekológov potrebujeme hlavne technológov, ktorí vymyslia a skonštruujú riešenia. Lenže, v akom stave je naše školstvo a veda?“