PCHJONGJANG 19. decembra (WEBNOVINY) –
Playboy so záľubou v dobrom jedle
Ľudia, ktorí sa s Kimom stretli naživo, ho opisovali ako „playboya“ so záľubou v dobrom jedle, zahraničných filmoch a ženách. Podľa niektorých údajov mal v domácej zbierke desaťtisíce hollywoodskych filmov. Niekdajšia americká ministerka zahraničných vecí na základe svojej osobnej skúsenosti takisto popierala správy o tom, že Kim by bol „šialený“ a podľa nej „dobre vedel, čo robí.
Kim Čong-il sa podľa oficiálnych údajov narodil 16. februára 1942 na posvätnej hore Päktu-san. Niektorí historici však o tom pochybujú a tvrdia, že skutočným miestom narodenia syna dlhoročného komunistického diktátora Kima Ir-sena bol vojenský tábor v Rusku, kde jeho otec bojoval proti japonským jednotkám. Istý nie je ani samotný presný dátum jeho narodenín.
Kim už krátko po absolvovaní severokórejskej univerzity v roku 1964 začal rýchlo stúpať po rebríčku komunistickej Kórejskej strany pracujúcich, ktorá je pri moci už od roku 1948, aby sa v roku 1994 po otcovej smrti stal jej generálnym tajomníkom. Za straníckeho šéfa ho však de facto považovali už v roku 1980.
Diktátorovi sa pripisujú viaceré zločiny
Kimovi pripisujú viacero zločinov vrátane nariadenia únosu juhokórejského filmového režiséra Šina Sang-oka z roku 1978 a jeho ženy a zároveň herečky Čoi Un-hi. Severokórejská polícia ich päť rokov držala v oddelených celách, za čo sa im vodca na straníckom sneme neskôr ospravedlnil. Šin bol nútený natočiť pre Kima sedem filmov, až kým s manželkou v roku 1986 neutiekli na Západ.
Ďalšou kontroverznou kapitolou v živote diktátora mala byť udalosť z roku 1987, keď severokórejskí tajní agenti odpálili dve bomby v civilnom juhokórejskom lietadle. Operáciu mali uskutočniť na Kimov osobný pokyn. Útok si vyžiadal 117 obetí a v jeho dôsledku sa Kórejský polostrov opäť ocitol na pokraji ozbrojeného vojenského konfliktu.
Kim mal byť spoluzodpovedný aj zahladomor z 90. rokov minulého storočia, ktorý stál životy 1 až 3,5-milióna obyvateľov.
Vzťahy medzi severným a južným susedom sa začali zlepšovať po summite z roku 2000, Kim však neskôr pokračoval v nukleárnych testoch, čo jeho krajinu dostalo do opätovnej medzinárodnej izolácie.
Kim mal už dlhšie podlomené zdravie, ešte v roku 2008 utrpel pravdepodobne mozgovú porážku, zrejme trpel cukrovkou a mal problémy so srdcom. Posledných niekoľko mesiacov ho nebolo vidieť na verejnosti. Zomrel v pondelok 17. decembra 2011 počas cesty vlakom na okraji Pchjongjangu, oficiálne v dôsledku „fyzického a duševného vyčerpania“.
