Phoenix 4. júna (WebNoviny.sk) – Vo veku 74 rokov zomrel v noci na sobotu v nemocnici vo Phoenixe legendárny americký boxer Muhammad Ali. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na pozostalých. Aliho hospitalizovali začiatkom tohto týždňa pre problémy s dýchaním, ktoré zhoršovala aj Parkinsonova choroba. Muhammad Ali, vlastným menom Cassius Marcellus Clay, bol viacnásobným šampiónom v ťažkej váhe a olympijským víťazom. Kariéru ukončil v roku 1981 a už o rok neskôr sa uňho prejavili symptómy Parkinsonovej choroby. Pohreb sa bude konať na budúci týždeň v stredu v Aliho rodnom meste Louisville v štáte Kentucky. Mesto plánuje ešte dnes zorganizovať spomienkovú bohoslužbu.
„Je to smutný deň. Miloval som Muhammada Aliho, bol to môj priateľ. Ali nikdy nezomrie. Tak ako Martin Luther King aj jeho duch bude žiť ďalej, symbolizoval svet,“ povedal Don King, ktorý promoval niektoré z najväčších Aliho zápasov. „Bol to najväčší bojovník všetkých čias, ale jeho boxerská kariéra je druhoradá v porovnaní s jeho prínosom svetu. Bol najväčšou transformačnou postavou svojho času. Pre zmenu rasových vzťahov a názorov ľudí urobil dokonca viac než Martin Luther King,“ konštatoval promotér Bob Arum.
Prekročil hranicu a stal sa väčším než šport
„Svet prišiel o ikonickú osobnosť. Ako boxer bol jedným z najlepších všetkých čias. Nielen to, prekročil hranicu a stal sa väčším než šport. Bol to pravdepodobne jeden z najuznávanejších ľudí na planéte. Možno vydláždil cestu aj Barackovi Obamovi, aby sa mohol stať americkým prezidentom. Zmenil celý koncept populácie čiernej pleti v USA,“ povedal boxerský manažér Frank Warren pre Sky News.
Muhammad Ali skončil v nemocnici v ostatných rokoch už niekoľkokrát, predtým naposledy v roku 2015 s infekciou močových ciest, v počiatočnej fáze s diagnózou zápalu pľúc. Boxerovo zdravie podlomené troma desaťročiami boja s Parkinsonom sa prejavovalo aj v minimálnom vystupovaní na verejnosti. Naposledy 9. apríla ho videli na charitatívnej Výročnej večeri bojovníkov vo Phoenixe, kde ho prítomní opísali ako zhrbeného muža so slnečnými okuliarmi na tvári. Jeho predchádzajúce formálne verejné vystúpenie bolo vlani v októbri, keď sa objavil vo svojom centre v rodnom meste Lousville na akcii magazínu Sports Illustrated Pocta Muhammadovi Alimu. Sprevádzali ho tam vtedy aj jeho veľkí súperi z profiringu George Foreman a Larry Holmes. Podľa lekárov Parkinsonova choroba u Aliho bola pravdepodobne následok tisícov úderov, ktoré schytal od súperov počas kariéry. Jeho zrejme najemotívnejším verejným vystúpením už v čase, keď ho zachvátila choroba, bolo zapálenie olympijského ohňa na OH 1996 v Atlante. Postojačky mu tlieskalo 70 000 divákov.
Prvým veľkým momentom kariéry Muhammada Aliho bol jeho súboj so Sonnym Listonom 25. februára 1964. Favoritom bol obhajca majstrovského opasku, pamätníci ešte aj s odstupom niekoľkých dekád spomínajú na nezvyčajne vysokú tepovú frekvenciu 22-ročného mladíka. Ali napokon umnou taktikou držal súpera, ktorý sa údajne pokúšal o víťazstvo nekalým spôsobom, na dištanc a dobitý Liston napokon pre zranenie ramena nenastúpil včas na siedme kolo. Muhammad Ali reagoval spontánnymi prejavmi radosti a výkrikmi: „Som najlepší“ či „Otriasol som svetom“. V odvete v roku 1965 Ali knokautoval Listona už v úvodnej minúte prvého kola, väčšina divákov si dokonca ani nestihla uvedomiť, čo sa stalo a bolo rozhodnuté.
56 víťazstiev v 61 zápasoch
Newyorská Madison Square Garden bola 8. marca 1971 dejiskom „Zápasu storočia“, v ktorom Muhammad Ali nastúpil proti tiež nezdolanému Joeovi Frazierovi. Obaja mali zinkasovať, na sedemdesiate roky, astronomické prémie vo výške 2,5 milióna amerických dolárov. O víťazovi rozhodli až body rozhodcov, boxer s prezývkou „Najväčší“ (z angl. The Greatest) prehral a rovnako ako jeho súper skončil v nemocnici. O brutálnosti duelu svedčia aj vtedajšie dohady, podľa ktorých „Smokin Joe“ Frazier zomrel, na čo Ali reagoval rozhodnutím ukončiť kariéru, ak sa tieto správy ukážu ako pravdivé.
Jedným z najpamätnejších duelov v histórii boxu bol „Rachot v džungli“, Georgea Foremana považovali v októbri 1974 takmer všetci odborníci za istého víťaza. Ali si ho však dokázal držať od tela a následne prijímať jeho ataky dostatočne dlho na to, aby Foremana unavil a potom ho predčasne poslal k zemi. „Udrel som ho tak tvrdo, že mu vyhŕkli slzy. Povedal mi: ‚Za to ťa dostanem‘. Tak sa aj stalo. Získal si môj rešpekt a nestratil ho,“ pochválil Foreman svojho veľkého rivala. Poklonu zložil Alimu aj známy športový novinár Jim Murray, ktorý sa blysol výrokom: „Rád by som si na štyridsaťosem hodín požičal jeho telo. Chcel by som zmlátiť troch chlapíkov a pomilovať sa so štyrmi ženami.“
Jeden z duelov Muhammada Aliho bol predlohou známej série filmov o fiktívnom šampiónovi Rockym Balboovi. V marci 1975 bojoval s Chuckom Wepnerom, ktorý sa živil ako predavač liehovín a boxu sa venoval vo voľnom čase. Napriek tomu si trúfol na Aliho a s nepriaznivým bodovým skóre 2:41 vydržal v ringu až do 15. kola. Ali ukončil kariéru pôvodne v roku 1979, už o rok sa vrátil a stretol sa so šampiónom Larrym Holmesom. Išlo len o jeho druhú prehru v zápase o titul, v desiatom kole hodil jeho tím uterák do ringu. Bol to jediný súboj, v ktorom Ali neuspel inak ako po rozhodnutí arbitrov.
Štatistika 191 centimetrov vysokého „Ľudového šampióna“ bola 56 víťazstiev (z toho 37 K. O.) v 61 zápasoch. Na konci milénia ho periodikum Sports Illustrated vyhlásilo za najlepšieho športovca 20. storočia, rovnakú poctu mu „dopriala“ aj BBC. Zaujímavou, dnes už bežnou, črtou Aliho predzápasovej stratégie bolo verbálne hecovanie sa atakmi na adresu súpera, často si pritom pomáhal rýmami.
