BRATISLAVA 26. apríla 2018 (WBN/PR) – Zachovanie biologickej rozmanitosti ekosystémov či zabezpečenie udržateľného využívania krajiny. To je len zopár cieľov, ktoré sa envirorezort v spolupráci so Štátnou ochranou prírody snaží dosiahnuť zonáciami Národných parkov.
Legislatívny rámec pre zonáciu dala novela zákona o ochrane prírody z roku 2007. Zonácia stanovuje limity a jasný režim obhospodarovania pozemkov v národných parkoch. Platí, že v centre parku sa nachádza tá najcennejšia zóna – bezzásahová a po jej obvode sú zóny s nižším stupňom ochrany.
Podľa platnej legislatívy bola zonácia schválená iba v Pieninskom národnom parku a Národnom parku Slovenský raj. Práve druhý spomínaný býva dávaný za príklad prínosov zonácie.
„Bezzásahová zóna sa v Slovenskom raji vďaka zonácii zväčšila o 25 percent. Ukončenie zonácie umožnilo i naštartovať nové ekoturistické aktivity v národnom parku, ako je splav Hornádu alebo sprístupnenie rokliny Kyseľ po 40 rokoch,“ uviedol riaditeľ správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil s tým, že zonácia prináša príležitosti na rozvoj celého regiónu.
Ako ďalšie výhody uviedol zachovanie biologickej rozmanitosti druhov, populácií, ekosystémov a krajiny, ako aj zabezpečenie podmienok pre udržateľné a ekologicky únosné využívanie krajiny, druhov a ekosystémov.
Envirorezort plánuje so zonáciami národných parkov po dobrých skúsenostiach pokračovať. Ako uviedol minister László Sólymos, do konca tohto roka by chcel stihnúť zonáciu Tatranského národného parku. „Odborníci envirorezortu vrátane Štátnej ochrany prírody SR intenzívne pracujú na zonácii Tatranského národného parku. Práce však zdržujú napríklad komplikované rokovania so súkromnými vlastníkmi o kompenzačných opatreniach,“ ukončil minister.