BRATISLAVA 19. marca (WebNoviny.sk) – Víťazom deviatych parlamentných volieb od novembra 1989 a siedmych v histórii samostatnej Slovenskej republiky, ktoré sa konali 5. marca 2016, sa stal Smer-SD so ziskom 28,28 percenta odovzdaných hlasov.
Rozhodlo o tom takmer 60 percent voličov. Na druhom mieste skončila strana SaS so ziskom 12,10 percenta odovzdaných hlasov. Do parlamentu sa dostali aj OĽANO-NOVA (11,02 %), SNS (8,64 %), ĽS – Naše Slovensko (8,04 %), Sme rodina – Boris Kollár (6,62 %), Most-Híd (6,50 %) a Sieť (5,60 %).
Spojenie Smer-SD, SNS, Sieť a Most-Híd
Prezident SR Andrej Kiska sa po voľbách stretol s predsedami všetkými zvolených strán s výnimkou lídra strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marianom Kotlebom. Kiska 9. marca 2016 poveril zostavením vlády Roberta Fica, predsedu strany Smer-SR, ktorá vo voľbách získala najviac hlasov voličov. Staronový premiér dostal na zostavenie vlády čas do 18. marca.
Pellegrini v prejave v parlamente poďakoval Kiskovi, priblížil ciele vlády a ukázal špáradlo
Zástupcovia Smeru-SD, Slovenskej národnej strany (SNS), Mosta-Híd a strany Sieť 14. marca 2016 oznámili, že sa zhodli na programových prioritách. Následne 15. marca predsedovia strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť Robert Fico, Andrej Danko, Béla Bugár a Radoslav Procházka podpísali na Úrade vlády SR v Bratislave programové priority na roky 2016 až 2020, ktoré mali tvoriť základ programového vyhlásenia budúcej koaličnej vlády. „Dosiahli sme výsledok, ktorý je prienikom programov a priorít všetkých štyroch politických subjektov, ktoré sú často hodnotovo inak vybavené,“ povedal novinárom premiér Fico. Fico zdôraznil, že sa hlásia k proatlantickej a proeurópskej orientácii Slovenska a osobitnú pozornosť venovali protikorupčnému programu.
Problémy strany Sieť už v úvode
V úvode novej vlády začala mať problémy strana Sieť. Už 14. marca 2016 oznámili Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík zo Siete, že novovznikajúcu vládu nepodporia. Následne sa k nim pridala aj ich kolegyňa zo strany Zuzana Zimenová. Zo strany vystúpili 17. marca. Vládu Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete odmietol krátko po jej vzniku podporiť aj Zsolt Simon z Mosta-Híd.
Fico 17. marca prezidenta informoval, že dosiahol dohodu so stranami SNS, Most-Híd a Sieť o úsilí vytvoriť vládnu koalíciu a prezident Kiska zvolal ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR na 23. marca.
Predsedovia strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť 22. marca na Bratislavskom hrade podpísali Koaličnú dohodu a o deň neskôr vytvorili novú vládu. Robert Fico sa tak stal po tretí raz premiérom 23. marca 2016. Po tom, čo prezidentovi Andrejovi Kiskovi odovzdal demisiu vlády, na čele ktorej stál od roku 2012, ho hlava štátu opätovne vymenovala za premiéra. Po štyroch rokoch jednofarebnej vlády Smeru-SD sa tentoraz postavil na čelo koaličnej vlády zloženej zo Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete. Podľa koaličných dohôd pripadlo osem postov vo vláde víťaznej strane Smer-SD, tri posty v kabinete SNS, dve kreslá získal Most-Híd a jedno strana Sieť.
Kaliňák ostal ministrom vnútra
Prezident v príhovore po menovaní vlády zdôraznil, že kabinet preberá zodpovednosť po voľbách, po ktorých je jasné, že potrebujeme zvýšiť dôveru ľudí v demokratický politický systém. „Ste vládou, ktorá musí dosiahnuť výrazné výsledky vo viacerých oblastiach. Iná kratšia cesta k tomu, aby sa ľudia prestali pozerať po extrémnych riešeniach, neexistuje,“ vyhlásil Kiska.
Bývalý premiér Fico a exminister Kaliňák budú v parlamente členmi výborov
Vo funkcii ministra vnútra ostal Robert Kaliňák, ktorý sa zároveň stal podpredsedom vlády SR. Ministrom financií sa opätovne stal Peter Kažimír. Post ministra zahraničných vecí aj tentokrát pripadol Miroslavovi Lajčákovi. Ministrom práce sa stal opäť Ján Richter a ministrom kultúry ostal Marek Maďarič. Dovtedajší minister životného prostredia Peter Žiga si presadol na stoličku ministra hospodárstva. Funkcia podpredsedu vlády pre investície pripadla dovtedajšiemu šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu.
Rezortu zdravotníctva, ktorý pripadol Smeru-SD, začal šéfovať Tomáš Drucker. Druhá najsilnejšia koaličná strana SNS obsadila vo vláde post ministra obrany dovtedajším zástupcom náčelníka generálneho štábu Petrom Gajdošom. Ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa stala bývalá generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Gabriela Matečná a rezort školstva začal viesť Peter Plavčan. Most-Híd vo vláde zastúpila ako podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a minister životného prostredia László Solymos. Sieť získala v kabinete jedného zástupcu – ministra dopravy, ktorým sa stal Roman Brecely.
Zmena zo štvorkoalície na trojkoalíciu
Predseda strany Sieť Radoslav Procházka odvolal 17. júna 2016 prvého podpredsedu strany Sieť Andreja Hrnčiara. Dôvodom malo byť rokovanie s predsedami strán Smer-SD a Most-Híd o možnostiach vzájomnej dohody a spolupráce medzi ním a niekoľkými ďalšími poslancami za Sieť na jednej strane a stranami Smer-SD a Most-Híd na druhej strane, mimo oficiálnych štruktúr a poverenia od orgánov Siete.
Pellegriniho vláda bude pokračovať v nekalých obchodoch, tvrdí SaS a chce predčasné voľby
Z rovnakého dôvodu odvolal z funkcie člena predsedníctva a spoluorganizátora tohto postupu Martina Fedora. Procházka skončil vo funkcii predsedu Siete na sneme 13. augusta. Ten zvolil za predsedu Romana Brecelyho. Bol jediným kandidátom na predsedu. Procházka na začiatku snemu oznámil, že končí vo funkcii a nebude sa o ňu opäť uchádzať. Dôvodom podľa neho bolo, že ho začali opúšťať najbližší ľudia, ktorých doviedol do parlamentu.
Po rozkole v strane Sieť sa 20. augusta 2016 vládna štvorkoalícia zmenila na trojkoalíciu. Béla Bugár oznámil, že kandidátom na post ministra dopravy je vtedajší štátny tajomník rezortu dopravy Árpád Érsek za stranu Most-Híd. Predchádzalo tomu rozhodnutie predsedu strany Sieť Romana Brecelyho prenechať post ministra dopravy strane Most-Híd. Brecely sa zároveň vyjadril, že dvaja poslanci za Sieť budú podporovať vládnu koalíciu. Most-Híd v NR SR získal 15 poslancov rovnako ako SNS, a to vďaka prestupu pätice poslancov Siete – Andreja Hrnčiara, Eduarda Adamčíka, Kataríny Cséfalvayovej, Martina Fedora a Igora Janckulíka do klubu Most-Híd. Sieti zostali dvaja poslanci – Radoslav Procházka a Alena Bašistová. Tí deklarovali podporu vláde.
Kríza po škandále s eurofondami
Okrem spomínanej výmeny ministra dopravy sa z tretej vlády Roberta Fica vymenil ešte minister školstva. Odchodu Petra Plavčana predchádzala vládna kríza v auguste 2017. Spôsobil ju škandál okolo rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. SNS 7. augusta oznámila, že vypovedala Koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016. Partneri SNS vo vláde s prípravou novej zmluvy nesúhlasili, preto sa zhodli na vypracovaní dodatku k súčasnej zmluve. Predsedovia koaličných strán Smer-SD, SNS a Most-Híd Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár 11. septembra podpísali Dodatok ku Koaličnej zmluve. Dohodli sa na nových pravidlách práce a na nastavení nových priorít Programového vyhlásenia vlády.
Augustová vládna kríza vyvrcholila demisiou ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS), ktorú podal k 31. augustu 2017. Avizoval ju už 17. augusta, keď vyhlásil, že to, čo sa dialo v posledných dňoch, prekročilo všetky medze. Za jeho odstúpením boli pochybnosti o rozdeľovaní eurofondov na vedu a výskum. Predseda vlády Robert Fico 16. augusta uviedol, že Plavčan by mal skončiť vo funkcii a požiadal predsedu SNS Andreja Danka, aby čím skôr predložil návrh na nového ministra školstva. Dôvodom podľa Fica bolo, že udalosti, ktoré sa stali na ministerstve školstva, vyvolávajú pochybnosti v očiach verejnosti, či to vláda myslí s bojom proti netransparentnému a korupčnému správaniu sa vážne. Prezident Andrej Kiska 31. augusta prijal demisiu ministra školstva Petra Plavčana a dočasným vedením rezortu poveril ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (nominantka SNS). Následne hlava štátu 13. septembra 2017 vymenovala Martinu Lubyovú (nominantka SNS) za novú ministerku školstva.
Kríza po vražde novinára
Ďalšia kríza tretej vlády Roberta Fica sa začala po 26. februári 2018 po zverejnení informácie o vražde investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a vyvrcholila 15. marca 2018 demisiou predsedu vlády Roberta Fica a tým aj celej vlády. Ján Kuciak sa v svojich článkoch venoval podozreniam z daňových podvodov, korupcii a klientelizmu pri čerpaní eurofondov a prepojení oligarchov na politické špičky. Jeho posledný, nedokončený článok sa venoval prepojeniu talianskej mafie ‘Ndrangheta na slovenské politické špičky. Krátko po tom, ako sa 26. februára dostali na verejnosť informácie o úkladnej vražde, vyhlásil prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, že motívom vraždy zrejme bola práca mladého novinára.
Vražda Kuciaka bude vyšetrená, tvrdí Pellegrini a dúfa v upokojenie situácie na Slovensku
V reakcii na vraždu novinára a jeho snúbenice 28. februára minister kultúry Marek Maďarič oznámil, že podáva demisiu. Maďarič vyhlásil, že rozhodnutie podať demisiu je jeho osobné rozhodnutie, ako minister kultúry sa nevie ľudsky vyrovnať s tým, že za jeho pôsobenia bol zavraždený novinár. Prezident prijal jeho abdikáciu 5. marca a 7. marca poveril dočasným vedením ministerstva kultúry podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho.
Následne 12. marca minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) oznámil, že rezignuje na svoju funkciu. Zdôvodnil to potrebou zachovania stability v krajine a požiadavkami koaličných partnerov. Kaliňák už nestihol podať prezidentovi svoju demisiu. Robert Fico totiž 14. marca ohlásil, že je pripravený podať demisiu, ak prezident splní jeho požiadavky – prezident bude akceptovať výsledky parlamentných volieb z roku 2016, bude akceptovať Koaličnú zmluvu a to, že nového premiéra navrhne najsilnejšia strana Smer-SD. Vláda sa 15. marca uzniesla, že podá demisiu prezidentovi Slovenskej republiky.
Nástup Petra Pellegriniho
Premiér Fico 15. marca odovzdal svoju rezignáciu na post predsedu slovenskej vlády do rúk prezidenta Andreja Kisku. Prezident demisiu prijal. Hlava štátu zároveň poverila zostavením novej vlády doterajšieho vicepremiéra Petra Pellegriniho. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí mu ako možnému premiérovi vyjadrili podporu. „Žiadna iná väčšina potrebná na vládnutie v súčasnosti v národnej rade neexistuje. Rovnako neexistuje ústavná väčšina poslancov parlamentu, ktorá by sa dnes dohodla na skrátení volebného obdobia a vyhlásení predčasných parlamentných volieb,“ povedal prezident. Deň predtým, 14. marca oznámila koniec vo funkcii a nezáujem pokračovať v novej vláde ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Vládne strany po rokovaniach 19. marca oznámili podporu novej vláde pod vedením Petra Pellegriniho a v zrekonštruovanom zložení. Novými ľuďmi by mali byť obsadené posty ministrov spravodlivosti (Gábor Gál, Most-Híd), vnútra (Jozef Ráž mladší, Smer-SD) a kultúry (Ľubica Laššáková, Smer-SD) a tiež podpredsedu vlády pre informatizáciu (Richard Raši, Smer-SD). Následne Pellegrini odovzdal prezidentovi menný zoznam kandidátov na ministrov.
Prezident Andrej Kiska v utorok 20. marca oznámil, že nevymenuje novú vládu v zložení, ako ju navrhol Peter Pellegrini. Pellegriniho požiadal, aby navrhol novú zostavu nominantov na členov vlády. Prezident medzi iným vytkol roky zaužívané obsadzovanie verejných funkcií príbuznými, známymi, či bývalými obchodnými partnermi. Od Pellegriniho žiadal vytvoriť stabilnú vládu, ktorej obsadenie predovšetkým rezortu vnútra dokáže upokojiť napätú atmosféru v spoločnosti. Nová vláda by podľa Kisku mala byť schopná presvedčiť verejnosť, že zabezpečí nezávislé a nestranné vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ako aj podozrení z pôsobenia organizovaného zločinu, o ktorých písal aj zavraždený investigatívny novinár.
V stredu 21. marca ráno odovzdal Pellegrini prezidentovi nový návrh členov vlády, v ktorom sa zmenil kandidát na ministra vnútra. Namiesto vedúceho služobného úradu ministerstva zdravotníctva Jozefa Ráža ml. sa ním stal minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Za Druckera sa kandidátkou na ministerku zdravotníctva stala štátna tajomníčka rezortu Andrea Kalavská. Prezident po stretnutí s Pellegrinim a kandidátmi na ministrov (Gábor Gál – spravodlivosť; Ľubica Laššáková – kultúra; Tomáš Drucker – vnútro; Andrea Kalavská – zdravotníctvo a Richard Raši – podpredseda vlády pre investície a informatizáciu) oznámil, že vo štvrtok vymenuje Pellegriniho za predsedu vlády a následne akceptuje jeho návrh kabinetu. S návrhom Kiska nebol síce na sto percent spokojný, nechcel však prekročiť hranicu danú ústavou a ústavnými zvyklosťami.
Novú vládu zloženú z doterajších koaličných strán Smer-SD, SNS a Most-Híd menoval prezident vo štvrtok 22. marca. Doterajšieho vicepremiéra Petra Pellegriniho vymenoval za predsedu vládu a následne vymenoval aj jeho nový kabinet. Členmi novej vlády za najsilnejšiu koaličnú stranu Smer-SD sa stali podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, minister hospodárstva Peter Žiga, minister vnútra Tomáš Drucker, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská a ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Most-Híd vo vláde zastupujú podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos, minister dopravy a výstavby Árpád Érsek a ministrom spravodlivosti sa stal Gábor Gál. Členovia vlády za Slovenskú národnú stranu sa oproti tretej vláde Roberta Fica nezmenili – Gabriela Matečná ostáva podpredsedníčkou vlády a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Martina Lubyová pokračuje ako ministerka školstva, vedy, výskumu a športu a Peter Gajdoš ostáva ministrom obrany. Vláda na čele s Pellegrinim sa 22. marca stotožnila s Programovým vyhlásením vlády SR z roku 2016.