- aktualizované 19. mája 20:12
Marián Kočner si neobjednal vraždu novinára Jána Kuciaka. Rozhodol o tom Špecializovaný trestný súd v Pezinku, rozsudok v piatok popoludní prečítala sudkyňa Ružena Sabová.
Súd potvrdil len Kočnerovu vinu pre nelegálne prechovávanie nábojov. Za to však trest nedostal, keďže trest uložený v kauze zmenky 19 rokov väzenia považuje súd za dostatočný.
Súd oslobodil Kočnera aj v príprave vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Nemajetková ujma 160-tisíc eur
Z objednávky vraždy Kuciaka bola naopak na 25 rokov odsúdená obžalovaná Alena Zsuzsová, ktorá je vinná aj z objednávky vrážd prokurátorov Žilinku a Šufliarskeho. Taktiež má vyplatiť rodičom zavraždeného Kuciaka nemajetkovú ujmu vo výške 160-tisíc eur. Z objednávky vraždy Žilinku je vinný aj Dušan Kracina, ktorého súd odsúdil na osem rokov a tiež má absolvovať ústavné liečenie patologického hráčstva.
Kočner si rozsudok vypočul priamo v súdnej sieni, Zsuzsová požiadala o pojednávanie v neprítomnosti. Na súd neprišli ani Žilinka, Lipšic a Šufliarsky, ktorí sú poškodení v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Oslobodzujúci rozsudok si v piatok vypočul aj obžalovaný bosniansky občan Darko Dragič stíhaný pre podiel na príprave vrážd prokurátorov. V čiastkovom skutku týkajúcom sa prípravy vraždy Lipšica však súd skonštatoval, že nebolo preukázané, že by sa vôbec stal.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry navrhovali pre Kočnera súhrnný trest na doživotie. Rovnaký trest prokurátori navrhli aj spoluobžalovanej Zsuzsovej, ktorá je už odsúdená za podiel na vražde hurbanovského exprimátora Lászlóa Basternáka na 21 rokov väzenia. Zároveň u oboch obžalovaných navrhli trest prepadnutia majetku. Kočner je momentálne právoplatne odsúdený za falšovanie miliónových zmeniek na 19 rokov väzenia.
Rozhodnutie nie je právoplatné. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali na mieste odvolanie voči oslobodzujúcim rozsudkom aj voči uloženým trestom. Odvolal sa aj obžalovaný Kracina pričom obžalovaná Zsuszová, ktorá sa na piatkovom pojednávaní nezúčastnila, má na to zákonnú lehotu. Vecou sa tak bude zaoberať Najvyšší súd SR.
„Výpoveď z počutia“
Podľa predsedníčky senátu Ruženy Sabovej boli oslobodzujúce rozsudky o Kočnerovi prijaté v pomere 2:1 a ostatné rozhodnutia v pomere 3:0. „Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že skutok spáchal obžalovaný,“ povedala, pričom pripomenula zásadu pochybností v prospech obžalovaného.
Obžaloba proti Kočnerovi bola podľa predsedníčky senátu, ktorého členmi boli aj Rastislav Stieranka a Jozef Pikna založená len na výpovedi Zoltána Andruskóa a išlo len o takzvanú „výpoveď z počutia“.
Sabová takisto skonštatovala, že nebola zaznamenaná žiadna komunikácia, v rámci ktorej by si Kočner objednal vraždy u Zsuzsovej.
Obžalovaný Kočner podľa Sabovej nemal vedomosť o násilnej minulosti Zsuzsovej, čím poukazovala na skoršiu vraždu Lászlóa Basternáka. Zároveň sa opýtala, či by si u nej Kočner objednával vraždu, keď „spackala“ aj zber podpisov na založenie strany Cieľ. „Záver súdu o vine obžalovaného musí byť v rovine istoty a nie v rovine podozrenia,“ doplnila Sabová.
Mnohé rozpory
V prípade Dragiča bola podľa Sabovej jediným dôkazom proti nemu výpoveď odsúdeného člena sereďského drogového gangu Iliju Weissa. V nej však senát identifikoval mnohé rozpory. V prípade Zsuzsovej a Kracinu bola vina podľa Sabovej jednoznačne preukázaná priamymi aj nepriamymi dôkazmi vrátane výpovedí svedkov.
Marian Kočner trvá na tom, že Ján Kuciak ho nijako neohrozoval a preto nemal dôvod objednať jeho vraždu
Motiváciou Zsuzsovej mala byť podľa súdu finančná závislosť od Kočnera a strach, že by mohla prísť o finančný príjem, keby sa dostal do problémov. Jediný zdroj jej príjmov podľa Sabovej bol Kočner. Obžalovaná profitovala aj z iných materiálnych výhod, napríklad starostlivosti Kočnera o jej dcéru.
Kubina: Neexistuje iná osoba na Slovensku alebo v zahraničí ako Kočner, ktorá by mala motív zavraždiť Kuciaka
Sabová tiež poukázala na to, že po jeho vzatí do väzby životný štandard Zsuzsovej poklesol. To je podľa súdu v jej prípade motívom objednávok vrážd osôb, ktoré považovala za nepriateľov Kočnera. Aj keď prokuratúra žiadala pre obžalovanú doživotie, podľa súdu na to neboli splnené podmienky, keďže u nej nie je vylúčená priaznivá prognóza resocializácie.
Rodičia sa plánujú odvolať
Otec zavraždeného novinára Jozef Kuciak po rozhodnutí súdu uviedol, že majú v pláne odvolať sa k Najvyššiemu súdu SR. Nerozumie, prečo bol Kočner oslobodený. „Financovať to určite musel Kočner. Zsuzsová na to nemala podmienky a ani peniaze. Nikdy to nepochopím,“ dodal Kuciak s tým, že ho rozhodnutie zaskočilo a nedáva mu to žiadnu logiku.
Zlatica Kušnírová doplnila, že odsúdenie Zsuzsovej je iba na „zalepenie očí“. Pokračovala s tým, že podľa nej čakajú na to, kedy zomrú, aby sa už nikto z nich nedomáhal spravodlivosti. Uviedla však, že Jánovi a Martine sľúbila, že musí zvíťaziť spravodlivosť. „Oni neurobili nič zlé, tí čo konali zlo, ho konajú ďalej. To je hanba celej justície,“ uzavrela Kušnírová.
Tisíce SMS správ medzi obžalovanými
Právny zástupca rodiny zavraždeného novinára Roman Kvasnica po rozhodnutí súdu uviedol, že právni zástupcovia a prokurátori dali do prípadu vraždy Jána Kuciaka veľa energie a plánujú v tom pokračovať.
Doplnil, že majú niekoľko tisíc SMS správ medzi obžalovanými, ktorými sa budú zaberať. „Situácia sa uľahčila v tom, že Zsuzsová bola uznaná za vinnú a môžeme na tom stavať aj budúci postup pri preukazovaní viny Kočnera,“ povedal Kvasnica.
„Vypočuli sme si niečo, čo už raz odznelo. Treba povedať, že miestami to bolo veľmi nesúrodé. Môžem povedať len toľko, že prvostupňový súd viacero, možno všetky pochybenia z pôvodného konania zopakoval, niktoré ešte prehĺbil,“ vyhlásil druhý právny zástupca poškodených Peter Kubina. Bližšie sa však budú vyjadrovať až po písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus uviedol, že ho teší, že súd považuje Andruskóa za vierohodného. „V odvolaní sa budeme snažiť dať čo najvyčerpávajúcejšie argumenty pre to, aby najvyšší súd mohol znovu vec posúdiť v celej šírke dokazovania,“ uviedol Harkabus a dodal, že štruktúra rozsudku bola zložitá a že si ju najskôr musia znovu prejsť.
Potom poskytnú bližšie vyjadrenia o tom, čo konkrétne rozsudku vytýkajú. Argument, že Zsuzsová konala bez vedomia Kočnera, je pre neho veľmi ťažko akceptovateľný.
Kauza Technopol
Podľa obžaloby si Kočner vraždu objednal u Zsuzsovej koncom roku 2017. Dôvodom bola novinárska činnosť Kuciaka, ktorý poukazoval na kauzy obžalovaného. Zsuzsová následne objednávku zadala už odsúdenému Zoltánovi Andruskóovi.
Odmenou malo byť odpustenie dlhu vo výške 20-tisíc eur a vyplatenie ďalších 50-tisíc eur. Andruskó potom objednávku posunul vykonávateľom, teda Tomášovi Szabóovi a Miroslavovi Marčekovi. Tí novinára usmrtili v jeho dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta 21. februára 2018.
V kauze prípravy vrážd prokurátorov čelili obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Kracina a bosniansky občan Dragič. Podľa prokuratúry Kočner v rokku 2017 zadal Zsuzsovej objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Žilinku a advokáta Lipšica. Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol.
Šufliarsky sa otočil chrbtom
Zsuzsová požiadavkou oslovila Andruskóa. Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur.
Andruskó s objednávkou oslovil Szabóa a Marčeka. Tí však od toho neskôr odstúpili. Objednávku preto Andruskó zadal Kracinovi, cez ktorého sa dostala k Dragičovi Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iľjom Weissom. Skutok však nakoniec nebol dokonaný.
Dragič žiada o prepustenie z väzby. Je obžalovaný v kauze prípravy vrážd Žilinku, Lipšica a Šufliarskeho
V roku 2018 Kočner následne oslovil Zsuzsovú vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Kočnera sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom“ a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách. Zsuzsová opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa, a ten Szabóa a Marčeka.
Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Najvyšší súd (NS) SR v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej.
Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne. Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol. ŠTS tak prípad opätovne prejednáva od apríla minulého roku.
Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho.
V tejto veci čelia obžalobe okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej aj Dušan Kracina a bosniansky občan Darko Dragič. Tomáš Szabó, ktorý je v prípade vraždy Kuciaka právoplatne odsúdený na 25 rokov väzenia, v kauze prípravy vrážd priznal vinu a bol vylúčený na samostatné konanie.