V oblasti ochrany zvierat a riešenia problematiky túlavých zvierat Slovensko výrazne zaostáva za ostatnými vyspelými európskymi krajinami. Zvierací ombudsman preto žiada predsedu vlády Slovenskej republiky Igora Matoviča, aby na túto zásadnú reformu využil kapacity z takzvaného reformného balíka EÚ. Verejnú žiadosť premiérovi adresuje v otvorenom liste. Za menej ako 24 hodín získal list verejnú podporu v podobe viac ako 7 000 podpisov občanov a občianok.
Týranie zvierat na Slovensku z roka na rok stúpa. V dôsledku nekonania štátnych orgánov a nevymožiteľnosti práva týranie vo verejnom priestore pokračuje a často sa rozširuje aj do ďalších druhov trestnej činnosti. Na efektívne riešenie týchto problémov však chýbajú personálne i technické kapacity. „Ľudia, ktorým trápenie zvierat nie je ľahostajné, sa v dôsledku dlhodobej frustrácie z nevymožiteľnosti práva utiekajú ku krajne pravicovým až extrémistickým skupinám, konšpiračným médiám a narastajú v nich extrémne tendencie, ktoré sa môžu radikalizovať. Máme vážne obavy, že ak nedôjde v krátkom čase aspoň k citeľnému, aj keď čiastočnému zlepšeniu stavu, môže dôjsť k násiliu voči marginalizovaným skupinám – a už nielen na sociálnych sieťach a v politike extrémistických strán, ale aj k násiliu fyzickému,“ konštatuje zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová.
Na základe uvedených dôvodov navrhuje Zvierací ombudsman, aby štát vyhradil finančné kapacity z takzvaného reformného balíka Európskej únie, v rámci ktorého bude mať Slovensko z EÚ viac ako 40 miliárd eur. „Premiér Igor Matovič po nedávnom samite uviedol, že Slovensko stojí pred otázkou, ako s týmito peniazmi naložiť. Reformy, ktoré navrhujeme vyžadujú len minimálny, až nepatrný, zlomok z týchto financií. Ich zavedenie by však malo obrovský význam, nielen v celoslovenskom, ale aj celoeurópskom meradle, keďže sa v oblasti ochrany zvierat v Európe dlhodobo ocitáme na najhorších priečkach,“ vysvetľuje dôležitosť reforiem Z. Stanová.
Zvierací ombudsman navrhuje zmeny v troch základných bodoch. Zásadným je vytvorenie kapacít na riešenie túlavých a týraných zvierat v obciach a mestách tak, aby s nimi bolo nakladané humánne, eticky a hlavne trvalo udržateľne. Výsledkom tohto opatrenia by mala byť nižšia pôrodnosť zvierat, ktorá by viedla k ich zníženému počtu v útulkoch a karanténnych staniciach. Reforma by priniesla nižší počet opustených zvierat a tiež vyššiu kontrolu nad nimi, vďaka ktorej by sa zvieratá netúlali po uliciach a lesoch a neohrozovali seba, iné zvieratá, ľudí či cestnú premávku. „Je potrebné si uvedomiť, že my, ani iné mimovládne organizácie, nemôžu suplovať úlohy štátu, ktorý by mal kontrolovať, vymáhať a zhabávať zvieratá. Túto činnosť by mali primárne vykonávať Regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS). Tým však v súčasnosti chýbajú potrebné kapacity ako technické vybavenie, autá či pohonné hmoty na to, aby mohli túto činnosť vykonávať efektívne a v objeme, ktorý je potrebný, “ vysvetľuje Zuzana Stanová. Ombudsmanka hovorí nielen o technických, ale aj personálnych kapacitách. Podľa nej RVPS chýba dostatok právnikov, ktorí by dokázali vyhodnotiť, v ktorých prípadoch zviera môžu zhabať a v ktorých nie. „Regionálne veterinárne a potravinové správy v súčasnosti primárne riešia bezpečnosť potravín a kontrolu živých zvierat, ktoré prechádzajú cez hranice. Kapacity na riešenie týraných zvierat však chýbajú,“ dodáva.
Základom reformy je vytvorenie dostatočných personálnych kapacít na vykonávanie spomínanej činnosti. Druhým, nemenej dôležitým krokom, je vyriešenie problému s nedostatkom karanténnych staníc, do ktorých by mali byť týrané a zhabané zvieratá umiestňované. Štát má v súčasnosti len dve karanténne stanice, ktoré sú určené pre spoločenské, ale aj hospodárske zvieratá. Súkromných útulkov a karanténnych staníc máme na Slovensku viac než 70. Dokonca ani tie dve štátne karanténne stanice nemajú dostatočné podmienky, chýbajú aj finančné kapacity na veterinárnu starostlivosť.
Zvierací ombudsman navrhuje zariadiť už existujúce karanténne stanice, ktoré väčšinou prevádzkujú mimovládne organizácie, unimobunkami, ktoré sú finančne dostupné a zároveň vyhovujúce na čiastočne dôstojný život pre zvieratá. „Robili sme prieskum, z ktorého vyplýva, že prenájom jedného kontajnera (unimobunky) stojí približne 200 eur na mesiac. Komunikovali sme s najväčšími slovenskými prenajímateľmi, ktorí sú ochotní kontajnery prenajať práve na spomínaný účel, “ informuje zvieracia ombudsmanka.
Efektívne umiestňovanie zvierat do karanténnych staníc je potrebné posilniť aj ich efektívnou kastráciou. Cez štátne kapacity je tiež nutné prísnejšie postihovať ľudí, ktorí týrajú zvieratá alebo zanedbávajú ich starostlivosť. Preto je nevyhnutné realizovať opakované kontroly majiteľov zvierat a znovuzavedenie zákazu chovu v zákone. „V praxi to znamená, že človek, ktorý týral svoje zviera, napríklad tak, že ho nechal trápiť sa na reťazi, ktorá mu spôsobila vážne zranenia, o zviera príde a bude mu nariadený zákaz chovu,“ vysvetľuje Stanová.
Podľa Zvieracieho ombudsmana je potrebné nastoliť aj ďalšie reformy, ktoré by viedli k razantnému odstráneniu environmentálnych záťaží a ochrane klímy.
Iniciatíva Zvierací ombudsman svoje požiadavky formulovala v otvorenom liste premiérovi Igorovi Matovičovi, ktorý za necelých 24 hodín podpísalo viac ako 7 000 ľudí. Spolu so Zvieracím ombudsmanom sa k verejnej výzve pripájajú aj organizácie Pes v núdzi, Československý kastračný program, Dog azyl, Cesta za domovom Psia duša, Cerberus, Túlavá labka, Útulok Sereď a ďalšie útulky a ochranárske organizácie, ktoré Zvierací ombudsman zastrešuje.
Informačný servis