Najvýznamnejším prvkom slovenského volebného systému pre parlamentné voľby je jeden volebný obvod, tvrdí politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
Dôsledky pre stranícky systém
Dodal, že používanie jedného volebného obvodu pre voľby do Národnej rady (NR) SR vplýva na možnosť zastúpenia regiónov v parlamente, ale má i ďalekosiahlejšie dôsledky pre stranícky systém, a celkovo aj pre politický systém. Uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA.
Bardovič: Strana pre podanie svojej kandidátnej listiny musí vo voľbách preukázať aj svoju „veľkosť“ (rozhovor)
„V prvom rade vytvára podmienky pre silnú centralizáciu politických strán, ktoré nepotrebujú viacerých lídrov v regiónoch, no postačuje im jedna osobnosť schopná získať hlasy na celom území Slovenska. To má vo svojej podstate dôsledky aj pre tvorbu regionálnych štruktúr,“ vysvetľuje Bardovič a dopĺňa, že regionálne štruktúry síce často existujú, avšak nemajú takú úlohu, akú by mali v prípade existencie viacerých volebných obvodov, a mali by produkovať voliteľných kandidátov pre každý z týchto obvodov. Tento jav má podľa politológa presah aj do ďalších typov volieb.
Uzatváracia klauzula
„Krajské, ale aj komunálne voľby ukazujú, že politické strany zlyhávajú v regionálne citlivej výchove personálu, a tým aj potenciálnych kandidátov. Úspech nezávislých kandidátov či ich rôznych zoskupení mimo relevantných celoštátnych strán je okrem existujúcej skepse vo vzťahu k politickým stranám aj výsledkom práve absencie kvalitných kandidátov (myslené kvalitných zo subjektívneho pohľadu voliča), ktorých dokážu zo svojich radov ponúknuť,“ konštatuje politológ.
Poštou odvolilo už takmer 13 tisíc voličov, na hlasovanie mimo trvalého bydliska máte aj inú možnosť
Spomedzi nastavení, ktoré určujú finálnu podobu volebného systému, pripomína Bardovič aj uzatváraciu klauzulu. „Jej uplatnenie sa spája so zamedzením vstupu príliš veľkého počtu politických strán do parlamentu. V tejto snahe sa tak prijímajú isté hranice, ktoré je potrebné splniť, aby mohol daný subjekt získať mandát,“ objasňuje politológ.
Nedokonalosť aktuálneho nastavenia
Voľby v roku 2020 však podľa Bardoviča odhalili nedokonalosť aktuálneho nastavenia. „Na jednej strane nastalo sankcionovanie priznanej koalície, no súčasne sa nedokázala vysporiadať s množením sa neformálnych koalícií, ktoré sú utvorené na kandidátnej listine jednej politickej strany,“ vysvetľuje a dodáva, že takto vznikajú dve skupiny, ktoré sú poznačené nerovnosťou v prístupe k mandátu.
Korčok je typickým prezliekačom kabátov, reaguje Smer-SD a OĽaNO jeho kandidatúru víta
Na jednej strane sú to priznané koalície, ktoré musia prekročiť zvýšenú hranicu podpory voličov, čiže sedem alebo desať percent, a na strane druhej nepriznané koalície, ktorým postačuje získanie piatich percent. Politológ pripomína aj odbornou verejnosťou dlhodobo kritizovaný mechanizmus pre prideľovanie mandátov.
Budúca vláda by mala viac bojovať s dezinformáciami, myslí si väčšina občanov a takmer všetci voliči progresívcov
Tiež aj nastavenia prednostného hlasovania. V tomto kontexte Bardovič upozorňuje najmä na umelo nastavenú hranicu zohľadnenia prednostného hlasovania, ktorá podľa neho nie je nijako zdôvodniteľná a nad rozhodnutie voliča stavia rozhodnutie politického subjektu.
