Na Slovensku nie si prvý krát. Prvýkrát si tu bol v roku 2009, keď si prezentoval knihu svojej sestry Madonny. Zmenilo sa Slovensko za dva roky?
Keď som tu bol prvý krát v 2009, bolo to len na jednu noc. Teraz mam konečne možnosť spoznať Bratislavu a iné Slovenské mestá, ako napríklad Partizánske a veľmi sa mi tu páči. Napísal som aj na sociálne siete, že Bratislava sa stala jedným z mojich obľúbených miest.
Tentokrát ťa na Slovensko priviedol design. Navrhuješ dámsku, pánsku a detskú gumenú a plátennú obuv pre slovenskú spoločnosť Novesta. Kde sa vzala táto myšlienka?
Keď som tu bol v roku 2009 prezentovať knihu o mojej sestre, stretol som človeka menom Miro Šimonič. Skamarátili sme sa a keď bol pred dvomi mesiacmi v Los Angeles, stretli sme sa. Bol to jeho nápad, lebo vedel, že som veľmi kreatívny človek. Nerobím síce špeciálne design obuvi, je to veľmi špecifická záležitosť a pristupoval som k nej s rešpektom. Je to pre mňa nová vec, ale zároveň výzva a dobrodružstvo. Takto to celé začalo a tak som sa ocitol po dvoch mesiacoch od tohto nápadu na Slovensku.
Rád experimentuješ s rôznymi materiálmi. Vieš nám povedať viac o kolekcii obuvi na ktorej na Slovensku pracuješ?
Keďže je to úvodná kolekcia, pripravujem jej celý koncept. Dal som si záležať na tom, aby návrh bol klasický a pohodlný, aby to nebolo nič výstredné. To si budem môcť dovoliť v nasledujúcej kolekcii. Súčasná kolekcia je založená na klasickom dizajne topánok, či už sú to plátenné tenisky alebo gumáky typu wingtip, spectator. Postupne by som rád pridával nezvyčajné materiály, ktoré zvyčajne na topánkach nenájdete. Takže môžete sa tešiť na klasické topánky s nezvyčajnými materiálmi.
Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Všade. Idem do mesta a pozerám sa kto má čo obuté a čo sa mi páči. Na začiatok som si vybral zo skrine všetky topánky čo mám a snažím sa predstaviť, čo by sa mi páčilo. Niečo sa mi páčilo na jednej topánke, niečo iné na druhej. Takisto som si pozrel aké sú módne trendy, nie kvôli kopírovaniu, ale aby som vedel, čo ľudia nosia. Nechcem aby ľudia nosili topánky kvôli móde, ale kvôli tomu, že sa im páčia a že sú pohodlné.
Myslíš si, že slovenské topánky majú šancu uchytiť sa na americkom a západnom trhu?
Určite áno. Neexistuje dôvod prečo by tomu tak nebolo. Samozrejme bude to na marketingu, promo a brandingu. Meno Ciccone je dosť známe z rôznych dôvodov, takže si nemyslím, že by to mal byť akýkoľvek problém. Musím povedať, že som veľmi rád, že topánky s týmto menom sa budú vyrábať práve tu na Slovensku.
Tvoj život je venovaný designu a umeniu. Navrhol si zopár slávnych reštaurácií a hotelov v New Yorku a Miami. Čo pre teba znamená design a umenie?
Každá z týchto vecí znamená pre mňa niečo iné. Umenie je celkový obraz a v rámci toho je design, maľovanie a fotografia, písanie, interiérový design, design topánok. Je to moja vnútorná potreba byť kreatívny. Je jedno ktorá z týchto vecí to je, dôležité je, že môžem byť kreatívny a tvoriť. Samozrejme som rád, keď za to dostanem zaplatené.
Takisto maľuješ. Akú máš obľúbenú techniku a materiály?
Je to akryl. Predtým to bol akryl na papieri, teraz je to akryl na plátne. Takisto rád maľujem na ľudské telo.
Tvoj otec je vášnivý vinár a vlastní vinice v Michigane. Cela rodina sa zopár krát do roka stretnete, aby ste mu pomohli s prácou vo vinohrade, čo nie je najjednoduchšia činnosť. Robíš to lebo to otec očakáva alebo z vlastnej vôle?
To je asi jediná a najťažšia manuálna práca ktorú robím. Keď uvažujete a striháte vinič alebo oberáte hrozno, je to práca, ktorá je veľmi čistá. Síce sa zamažete a spotíte, ale je to práca ktorá pôsobí čisto. A samozrejme vyrábate niečo z čoho majú ľudia potešenie.
Pracoval si so svojou sestrou ako jej manažér, režíroval pesničky a filmy, navrhoval reštaurácie, hotely, apartmány, rád maľuješ. Existuje ešte niečo čo si nerobil a rád by si to skúsil?
Rád by som režíroval film. To je môj plán do budúcnosti. Už som režíroval hudobné videoklipy, krátke filmy a napísal som zopár scenárov. Je to zas o tom kroku do neznáma, keď sa pustíte do niečoho, čo ste predtým nikdy nerobili. Bude to určite niečo zo súčasnosti, na motívy scenárov, ktoré som už napísal. Jeden je o torreadorke v Mexiku, veľmi pochmúrny, na spôsob gréckej tragédie. Ten druhý je tiež veľmi tragický, z prostredia Kalifornie.
Tvoj otec je Talian, mama pochádza z Quebecu. Dodržiavate európske zvyky, napríklad počas sviatkov?
Moja stará mama a starý otec pochádzajú z Talianska, takže všetky veľké sviatky oslavujeme v európskom štýle. Otec je nábožensky založený, slávime napríklad popolcovú stredu, chodíme do kostola každé ráno až do Veľkej noci. Myslím si, že je to správne. Ja sám sa považujem za katolíka, aj keď nechodím do kostola pravidelne. Aj keď nesúhlasím so všetkým, čo cirkev robí, je správne ak človek má vieru.
Je Európa atraktívna pre Američanov, alebo naopak Amerika pre Európanov?
Myslím si, že na oboch destináciách nájdeme veľa pozitívneho. Ak bývate na jednom kontinente, určite by ste sa mali isť pozrieť na druhý a opačne. Ak by mal človek príležitosť pozrieť sa do všetkých krajín sveta, mal by ju využiť.
Ako najradšej relaxuješ?
S Martini vo vani.
Zhovárala sa: Miriam Šramová