História Československa je plná udalostí, ktoré zásadne ovplyvnili jeho politický, spoločenský a právny vývoj. Medzi najvýznamnejšie a zároveň najdramatickejšie patrí séria atentátov a pokusov o ne, ktoré sa odohrali v rôznych obdobiach od vzniku Československa v roku 1918 až po jeho rozpad na konci roku 1992. Tieto činy často odzrkadľovali politické napätie a konflikty, ktoré krajinu trápili, a sú svedectvom turbulentnej doby a politických bojov, ktoré formovali vývoj krajiny. Tu sú niektoré z nich.
Atentát na Karla Kramářa (1919)
Prvý atentát v dejinách Československa sa odohral 8. januára 1919, len 72 dní po vzniku štátu. Cieľom bol prvý predseda vlády Karel Kramář, ktorý bol postrelený, no prežil bez vážnejších zranení. Útočníkom bol mladý Alois Šťastný, ktorý bol neskôr odsúdený za pokus o úkladnú vraždu.
Plánovaný atentát na Tomáša Garrigua Masaryka (1921)
V septembri 1921 sa mal na železničnej trati medzi Slovenskom a Ukrajinou uskutočniť atentát na prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, avšak vďaka zmene trasy cesty Masaryka sa útok neuskutočnil.
Atentát na Andreja Hlinku (1921)
Pokusom o atentát čelil aj Andrej Hlinka, významný slovenský politik a kňaz. V roku 1919 na fare v Ružomberku a v roku 1921 na zhromaždení v Krupine. Tieto incidenty výrazne ovplyvnili politickú scénu na Slovensku.
Atentát na Aloisa Rašína (1923)
Významná udalosť sa odohrala 5. januára 1923, keď bol spáchaný atentát na československého ministra financií Aloisa Rašína. Tento čin mal fatálne následky, keďže Rašín na následky zranení zomrel. Atentátnikom bol Josef Šoupal.
Atentát na Karla Lažnovského (1941)
Karel Lažnovský, novinár a protektorátny politik, bol zase počas tzv. Chlebíčkovej aféry v roku 1941 otrávený baktériami brušného týfusu. Tento čin sa spája s protektorátnym premiérom Aloisom Eliášom a je považovaný za významný akt demokratického odboja.
Operácia Anthropoid (1942)
Jedným z najznámejších atentátov je v našich dejinách útok na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý sa uskutočnil 27. mája 1942. Vykonali ho československí parašutisti Jozef Gabčík a Jan Kubiš a mal obrovský vplyv na československý odboj a medzinárodné postavenie krajiny. Heydrich na následky zranení zomrel 4. júna 1942. Nemci sa za jeho smrť kruto pomstili, a to vyvraždením civilných obyvateľov obcí Lidice a Ležáky.
Plánovaný atentát na Emanuela Moravca (1942)
Emanuel Moravec, minister školstva a ľudovej osvety protektorátnej vlády, mal byť cieľom vojenskej operácie, avšak atentát sa nikdy neuskutočnil. Tento plánovaný útok bol súčasťou širšieho odboja proti nacistickým kolaborantom.
Pokus o atentát na Jozefa Tisa (1943)
Počas druhej svetovej vojny sa pripravovalo niekoľko atentátov, vrátane útoku na prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa. Plán pripravoval československý letec Miloš Mečíř, avšak kvôli politickým okolnostiam a blížiacemu sa koncu vojny sa nakoniec neuskutočnil.
Atentát na Augustina Gölzera (1945)
Atentát na Augustina Gölzera, významného nacistického funkcionára, bol vykonaný v roku 1945. Tento čin bol významným aktom komunistického odboja, no neovplyvnil československý vývoj tak, ako iné atentáty.
Krčmaňská aféra (1947)
V septembri 1947 prišlo k pokusu o atentát na troch nekomunistických československých ministrov – Jana Masaryka, Petra Zenkla a Prokopa Drtinu. Výbušné balíčky, ktoré im boli zaslané, však boli včas odhalené a zneškodnené. Tento incident je známy aj ako Krčmaňská aféra.
Atentát na Jana Masaryka (1948)
Jedným z najdiskutovanejších prípadov je smrť Jana Masaryka, ministra zahraničných vecí, ktorý bol nájdený mŕtvy pod oknami svojho bytu 10. marca 1948. Hoci oficiálna verzia hovorí o samovražde, existujú silné podozrenia, že šlo o vraždu v rámci politických čistiek po komunistickom prevrate.
Atentát na Matúša Černáka (1950)
Jediný identifikovaný atentát počas účinnosti Trestného zákona z roku 1950 bol útok na Matúša Černáka, bývalého popredného politika HSĽS a diplomata. Atentát bol spáchaný 5. júla 1950 v Mníchove, keď na pošte explodovala zásielka, ktorú otváral. Spolu s ním zahynuli aj dvaja ďalší zákazníci a 10 boli zranení. Pohreb sa konal 12. júla 1955 v Mníchove za účasti vysokých nemeckých vládnych predstaviteľov. Páchateľa atentátu sa nemeckej polícii nepodarilo vypátrať.