Pripomíname si minulosť, aby sme z nej vedeli žiť v prítomnosti. Veľkou postavou adventu a Vianoc je manžel panny Márie – svätý Jozef. On, ktorý v evanjeliách ani raz neprehovoril, môže byť našim veľkým učiteľom. V evanjeliu 4 adventnej nedele čítame:
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Sväté písmo nazýva Jozefa človekom spravodlivým. Spravodlivý v biblickej reči znamená „ten, kto poslúcha Boží zákon“, teda plní Božiu vôľu. A taký má byť každý, kto verí. Hoci sa to možno nezdá, ale hľadanie a plnenie Božej vôle je podstatným rozpoznávajúcim znakom autentickosti viery človeka. Ak sa denne hoci aj niekoľkokrát modlíš „Buď vôľa tvoja“ a pritom sa o túto vôľu nezaujímaš, asi si ešte neuveril v Božiu lásku. Ak je tvoja modlitba diktovaním tvojej vôle Bohu, a nie aktívnym hľadaním Božej vôle, neveríš naozaj. Neuveril si, že Boh ťa má naozaj rád a myslí to s tebou dobre. Neuveril si ešte, že Boh je taký múdry a láskyplný, že ani pri použití tvojich najlepších dispozícií nie si schopný vymyslieť pre seba a tvojich drahých nič lepšie, ako čo pre nás pripravil Boh. Ľudia nehľadajúci a nenapĺňajúci Božiu vôľu sú pre Boha a pre účely jeho kráľovstva len pramálo použiteľní. Asi aj preto tak zlyhávame v dnešnej dobre, lebo nám je cudzia mentalita „plniteľov Božej vôle“. Boh by chcel tak veľa zveriť do našich krehkých rúk.
Ako to bolo v Nazarete a v Betleheme? Prichádza svetu spása, prichádza Boh sám ako záchranca. Lenže je malým bezmocným dieťaťom, odkázaným na prežitie dvom ľuďom, Márii, ktorá ho vlastným telom živila a zohrievala a Jozefovi, ktorý ho chránil. Lenže oni boli spoľahlivými hľadateľmi a plniteľmi Božej vôle, hoci to naozaj nemali jednoduché.
Povedali sme si teda, že je potrebné aktívne hľadať Božiu vôľu. Ako však na to? Nemáme predsa telefón do neba, cez ktorý by sme si v prípade pochybností mohli zavolať. Pozrime sa na sv. Jozefa. Dostal sa do ťažkej situácie, svet sa mu zrútil, zdalo sa mu, že ho jeho láska zradila. Ako sa má zachovať? Hľadá správne riešenie. Nebol len nejaký snilko… Najskôr veľa uvažuje. Hľadá odpoveď aj vo Svätom Písme – v zhode s učením zákona chce Máriu prepustiť potichu. Keď však zasiahne Boh a povie mu čosi iné, ochotne poslúcha… Jozef teda urobil zo svojej strany všetko, čo považoval za správne a spoľahol sa pri tom na Boha.
Takýto postup zodpovedá spôsobu, aký si sám Spasiteľ vybral na našu záchranu. On, ozajstný Boh sa stal ozajstným človekom. Autenticky ľudské sa spája s autenticky božským. Nazýva sa to inkarnácia, vtelenie. A princíp inkarnácie je základom aj pre každú činnosť Cirkvi a aj pre duchovný život kresťana. Nemôžeme žiť, akoby Boha ani nebolo, nedať priestor slobode Ducha Svätého, nezaujímať sa o vôľu Boha. Ale ani opačný extrém nefunguje, akýsi falošný pietizmus… len si sadnúť, pomodliť sa, veď Boh to všetko už nejako vyrieši. Pretože on nás stvoril ako ľudí a takých nás aj rešpektuje. Aj náš rozum pochádza od Boha, aj dobrá veda a technika pochádzajú z Bohom stvoreného rozumu. Musíme teda vložiť náš diel – to najlepšie ľudské, čoho sme schopní – použiť rozum, aj vedu, aj techniku…. a nevylučovať Boha a jeho slobodu…
Buďme ako svätý Jozef, múdrymi hľadateľmi a plniteľmi Božej vôle. Skúmajme, čo je naozaj rozumné, porovnávajme si to s Božím zjavením a buďme pripravení na Božie prekvapenia… A snáď sa aj veci okolo nás začnú meniť k lepšiemu.