Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade Krátky proti Slovenskej republike. Ide o rozhodnutie v prípade dvoch sťažností Dávida Krátkeho a dvoch sťažností Dominika Krátkeho.
„ESĽP vyhlásil časť sťažností, týkajúcu sa rýchlosti preskúmania zákonnosti ich väzby ústavným súdom za prijateľnú a rozhodol, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Vo vzťahu ku zvyšku námietok podľa článku 5 ods. 3 a ods. 4 Dohovoru ESĽP akceptoval argumentáciu vlády a túto časť sťažností zamietol,“ informuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.
Finančná náhrada
Rozsudok je právoplatný odo dňa zverejnenia, teda od 25. apríla 2024. Rozhodoval o ňom trojčlenný výbor sudcov ESĽP. Každý sťažovateľ požadoval sumu 50-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a tiež sumu viac než 9 300 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
Šéfov zločineckej skupiny „Dvojičky“, pôvodne odsúdených na doživotie, čaká ďalší súdny proces
„ESĽP za zistené porušenie priznal každému zo sťažovateľov 1 600 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 1 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov,“ uviedlo ministerstvo.
Zrušené doživotie
Sťažovatelia boli na jar v roku 2017 obvinení z obzvlášť závažnej drogovej trestnej činnosti, s pozadím organizovaného zločinu, a boli vzatí do väzby.
Najvyšší súd zrušil zakladateľom zločineckej skupiny „Dvojičky“ doživotné tresty (video)
„Ich trestné stíhanie bolo viackrát rozšírené o ďalšie obvinenia vrátane obvinenia z vraždy a v septembri 2020 boli odsúdení na trest odňatia slobody na doživotie (odsúdenie po zamietnutí odvolania sťažovateľov nadobudlo právoplatnosť, ale bolo zrušené vo februári 2024 na základe dovolania a sťažovatelia boli opäť vzatí do väzby),“ priblížil rezort spravodlivosti.
Sťažnosti na neprimeranú dĺžku väzby
Doplnil, že sťažovatelia sa sťažovali na neprimeranú dĺžku väzby, a tiež jej neodôvodnenosť. Rovnako tvrdili, že preskúmanie zákonnosti väzby Ústavným súdom SR nenapĺňala požiadavku urýchlenie podľa článku päť odseku štyri Dohovoru.
Najvyšší súd SR by sa mal koncom februára zaoberať dovolaním odsúdených dvojičiek Dávida a Dominika, ktorí si odpykávajú doživotný trest
„Prvý sťažovateľ sa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru sťažoval aj na to, že v konaní pred najvyšším súdom neboli vzaté do úvahy dôvody jeho sťažnosti proti rozhodnutiu z januára 2020 o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie,“ dodalo MS SR.
Dôvody väzy boli relevantné
ESĽP uviedol, že väzba sťažovateľov trvala tri roky, šesť mesiacov a 21 dní, a vnútroštátne súdy ju po celý čas zdôvodňovali potrebou zabrániť sťažovateľom v úteku, marení konania, a tiež v pokračovaní v trestnej činnosti. ESĽP uznal uvádzané dôvody ako relevantné a dostatočné, rovnako uznal i to, že proti sťažovateľom jestvovalo dôvodné podozrenie.
Dali sme si dve a dve dokopy a vyšiel nám jeden človek, povedal svedok Staš na súde s exšéfom operatívcov NAKA Kaľavským
„Pokiaľ ide o to, či vnútroštátne orgány postupovali v konaní ‚s osobitnou starostlivosťou‘, ESĽP akceptoval argumenty vlády, že konanie bolo obzvlášť zložité a jeho dĺžka bola ovplyvnená správaním sťažovateľov, a že v postupe vnútroštátnych orgánov nemožno identifikovať žiadnu nečinnosť. ESĽP preto túto časť sťažností zamietol ako zjavne nepodloženú,“ uvádza rezort spravodlivosti.
Nesplnená požiadavka urýchlenosti
V prípade sťažností ohľadom urýchlenosti konania pred ústavným súdom ESĽP skonštatoval, že bol porušený článok 5, odsek 4 Dohovoru a dané konania nesplnili požiadavku urýchlenosti. Poukázal i na to, že „sťažovatelia sa sťažovali iba na rýchlosť konaní na ústavnom súde, ktoré viedli k jeho rozhodnutiam zo septembra 2020 a marca 2021 a trvali 9 mesiacov a 22 dní a 7 mesiacov a 1 deň„.
Európsky súd pre ľudské práva oznámil vláde desiatky nových sťažností voči Slovensku, niektoré sa týkajú protipandemických opatrení
ESĽP zamietol ako zjavne nepodloženú i námietku prvého sťažovateľa, ktorá sa týkala toho, že „po zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby 15. januára 2020 podal sťažnosť bez odôvodnenia s tým, že tak urobí do 7 pracovných dní a najvyšší súd sťažnosť zamietol 30. januára 2020 bez toho, aby mu bolo doručené odôvodnenie sťažnosti, ktoré sťažovateľ zaslal prvostupňovému súdu 28. januára 2020„. Európsky súd v tomto prípade uznal argumenty vlády, podľa ktorých bolo v záujme sťažovateľa čo najskôr zdôvodniť jeho sťažnosť a predložiť zdôvodnenie tak, aby bolo načas doručené najvyššiemu súdu.