Sólový výstavný projekt pre Kunsthalle Bratislava odráža záujem chorvátskeho umelca Igora Eškinju o zmenu naratívu výstavného priestoru a vnímanie špecifík výstavnej sály ako hlavnej projektovej premisy.
Sprístupnenie: 20. 4. 2021 | 12:00 — 20:00
Kurátor: Tevž Logar
Trvanie: 20. 4. 2021 – 11. 7. 2021
Miesto: 1. poschodie
Výstavným projektom od začiatku prestupovali neistoty súvisiace so súčasnou situáciou, ktoré kládli neobvyklé nároky na vzťahy medzi umelcami a inštitúciami. A práve túto situáciu možno chápať ako východisko umelcovho výstavného projektu a témy, v ktorej sa umelecká prax stáva ozvenou vzťahov, postupov, pravidiel a procesov, ktoré v tomto prípade úplne chýbajú. Asi najsilnejším prvkom bola Eškinjova nemožnosť fyzicky navštíviť a prehliadnuť si výstavný priestor. Čo spočiatku vyznievalo ako nedostatok v celom procese, neskôr sa stalo hlavným „kotviacim“ bodom projektu.
„Igor Eškinja je umelec, ktorý citlivo vníma daný priestor, jeho architektonické kvality, kontext. Eškinjove diela sú nejednoznačné, pracuje s náznakom, s dualitou viditeľného a neviditeľného. Rovnako dôležitá je pre neho prítomnosť divákov, ich pohyb v priestore, jeho performativita, ktoré spoločne vytvárajú vedomie a naznačujú príbeh.“ vyjadrila sa Lýdia Pribišová, kurátorka Kunsthalle Bratislava.
Intervencia do výstavného priestoru sa vyvíja okolo potlačenej syntetickej transparentnej textílie, ktorá dokáže veľmi dobre reagovať na efemérnosť priestoru. Svetlo a pohyb sú podstatnými prvkami v chápaní priestoru, stávajú sa stredobodom divákovej pozornosti. Potlačená textília nie je len estetickým objektom, ale skôr štruktúrou, ktorá v celej výstave skúma prítomnosť svetla, jeho intenzity, a to, ako spúšťa prítomnosť farby. Eškinju však nezaujíma ani tak samotné fyzické javenie sa farby ako skôr úloha, ktorú má farba v konkrétnom spoločenskom a politickom kontexte.
Je možné vycítiť a pochopiť, že Igor Eškinja svojím spôsobom vytvára choreografiu medzi rôznymi prvkami, ktoré spochybňujú skúsenosť materiálnej reality v našom okolí a jemne ich prepája s možnosťami letmého a chvíľkového. V rámci priestoru vzniká napätie medzi materiálnym, a tým, čo je na okraji materiálnej prítomnosti, medzi vizuálnym a nevizuálnym. Spojenie prvkov, svojho druhu fragmentov materiálnosti, ktoré nemajú silnú formálnu prítomnosť, kulminuje v rámci výstavy v určitom „vyslobodení“.
IGOR EŠKINJA (*1975, Chorvátsko, Rijeka) žije a pracuje v chorvátskej Rijeke. Eškinja konštruuje svoju architektúru percepcie ako súbor skromnosti a elegancie. Umelec „performuje“ objekty a situácie a zachytáva ich v intímnom a tichom prechode z dvojrozmerného do trojrozmerného formálneho zobrazenia. Pomocou jednoduchých a lacných materiálov, napríklad lepiaca páska alebo elektrické káble a ich rozvinutia s extrémnou presnosťou a matematickou exaktnosťou v rámci prísnych priestorových parametrov, Eškinja definuje vlastnosti, ktoré siahajú nad rámec fyzických aspektov a vstupujú do rovín imaginatívneho a nepostrehnuteľného. Eškinja sa zúčastnil rôznych skupinových výstav, napríklad Manifesta 7, Rovereto (2008); Complicity, Rena Bransten Gallery, San Francisco (2009); 28. Bienále Grafični, Ljubljana (2009); Dirt, Nadácia Wellcome, Londýn, (2011), Rearview Mirror, Elektráreň, Toronto, (2011); 2. Uralské priemyselné bienále, Jekaterinburg, (2012); T-ht nagrada, Múzeum súčasného umenia, Záhreb (2016), Every time a ear di soun – program Documenta 14, SAVVY contemporary, Berlín (2017) a mnohých samostatných výstav (Project for Unsuccessful Gathering, Casino Luxembourg Forum d’art contemporain, Luxemburg, 2009; Inhabitants of Generic Places, Kunstforum, Viedeň, Múzeum súčasného umenia, Záhreb, 2011; The Day After, Federico Luger Gallery, Miláno, 2011, Interieur Captivant, Múzeum MAC/VAL, Vitry, 2012; Quixote, MUWA, Graz, 2014; PRODUCTIVE WORK_What Is It Supposed to Be, Q21, Museums Quartier, Viedeň, 2018.
Informačný servis