Kandidáti na verejné funkcie by podľa veľkej väčšiny Slovákov mali mať aspoň maturitu

Bezmála 90 percent Slovákov si myslí, že kandidáti na verejné funkcie by mali mať aspoň maturitu.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry AKO pre JOJ 24, ktorý bol realizovaný v dňoch 5. až 11. septembra na vzorke 1 000 respondentov.

Tri štvrtiny jednoznačne súhlasia

Tým bola položená otázka „Mala či nemala by budúca vláda navrhnúť zmenu zákona tak, aby kandidáti na verejnú funkciu (poslanec NR SR, primátor, starosta) museli mať aspoň maturitné vzdelanie?“.

Odpoveď „určite by mala“ zvolilo 75,4 percenta opýtaných, ďalších 13,8 percenta zas odpovedalo, že „asi by mala“.

Proti zavedeniu takejto podmienky sa vyjadrilo celkovo 9,2 percenta účastníkov prieskumu, odpovede „určite by nemala“ a „asi by nemala“ uviedlo zhodne po 4,6 percenta respondentov.

K otázke sa nevedelo vyjadriť 1,4 percenta opýtaných a 0,2 percenta z nich nechcelo odpovedať.

Ženy vo veľkej väčšine súhlasia

Nadpriemerne často sú za podmienenie kandidatúry maturitným vzdelaním ženy, kladné odpovede („určite by mala“ a „asi by mala“) zvolilo celkovo 94 percent z nich.

Naopak, muži boli častejšie proti zavedeniu tohto opatrenia, záporné odpovede („určite by nemala“ a „asi by nemala“) uvádzalo celkovo 14 percent z nich a za sa vyslovilo 84 percent.

Najväčšiu podporu má zavedenie podmienky maturitného vzdelania vo vekovej kategórii 66 a viac rokov, za bolo celkovo 93 percent respondentov v tejto kategórii.

V ostatných vekových skupinách bola podpora pre predmetné opatrenie mierne podpriemerná.

Najväčší nesúhlas medzi vzdelanými

Mierne nadpriemerne podporujú zavedenie takejto podmienky ľudia, ktorí majú stredoškolské vzdelanie s maturitou, kladné odpovede uviedlo celkovo 91 percent z nich.

Najväčšmi sú proti vysokoškolsky vzdelaní ľudia, medzi ktorými sa proti podmieneniu kandidatúry maturitným vzdelaním vyslovilo celkovo 12 percent.

Opatrenie nadpriemerne podporuje obyvateľstvo Žilinského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, naopak, záporné odpovede najčastejšie uvádzali obyvatelia v Bratislavskom, Banskobystrickom a Košickom kraji.

Zavedenie maturity ako podmienky pre kandidatúru na verejné funkcie najmenej podporuje obyvateľstvo inej než slovenskej a maďarskej národnosti, kladné odpovede uviedlo 83 percent respondentov v tejto kategórii.

Presvedčení voliči Sme rodina

Opatrenie nadpriemerne často podporujú voliči hnutia Sme rodina, strán Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a Hlas-Sociálna demokracia (Hlas-SD) a Slovenskej národnej strany (SNS).

V prípade hnutia Sme rodina sa za vyslovilo 100 percent ich voličov, u Smeru to bolo 93 percent, medzi voličmi Hlasu o percento menej, teda 92 a medzi voličstvom SNS celkovo 91 percent ľudí podporuje podmienenie kandidatúry aspoň maturitným vzdelaním.

Najväčšmi je proti elektorát Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), záporné odpovede uviedlo celkovo 21 percent.

S takýmto opatrením nesúhlasí ani 14 percent voličov koalície OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí, a častejšie boli proti aj voliči strany Sloboda a Solidarita (SaS), kde išlo o 13 percent elektorátu.