Umelá inteligencia už dávno nie je len futuristickou víziou, práve naopak, stáva sa nástrojom, ktorý môže výrazne pomôcť pri riešení environmentálnych výziev. V spojení s princípmi cirkulárnej ekonomiky má potenciál transformovať spôsob, akým nakladáme so zdrojmi, navrhujeme produkty a minimalizujeme odpad.
Umelá inteligencia sa postupne stáva nielen hnacím motorom technologických inšpirácií, ale aj nástrojom, ktorý môže pomôcť planéte. V kombinácii s princípmi cirkulárnej ekonomiky predstavuje AI silný potenciál na zmenu nášho hospodárskeho modelu. Ako presne to funguje a kde sa už dnes umelá inteligencia zapája do obehového hospodárstva?
Rozprávali sme sa s odborníčkou na cirkulárnu ekonomiku Ivanou Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa cirkulárna ekonomika líši od lineárnej?
- Ako AI pomáha triediť odpad?
- Môže znížiť AI environmentálnu záťaž v priemysle?
- Prečo musíme byť obozretní pri využívaní AI?
Čo znamená pojem cirkulárna ekonomika a v čom sa líši od lineárneho ekonomického modelu?
Lineárna ekonomika je postavená na princípe „vyťaž–použi–vyhoď“, čo vedie k nadmernému čerpaniu prírodných zdrojov a tvorbe nerecyklovateľného odpadu. Typické sú jednorazové produkty s krátkou životnosťou. Cirkulárna ekonomika, ktorá je od roku 2015 politickou prioritou EÚ, prináša opačný prístup.
Očakávaný zákon EÚ o obehovom hospodárstve, ktorý má byť predstavený v roku 2026, má zmeniť spôsob využívania zdrojov v priemysle, znížiť odpad a zvýšiť konkurencieschopnosť. Transformácia smerom k cirkulárnemu fungovaniu prináša nielen environmentálne, ale aj ekonomické výhody.
Cirkulárna ekonomika sa opiera o efektívne zhodnocovanie materiálov, produktov a ich komponentov, čo vedie k minimalizácii odpadu a zníženiu nákladov na vstupné materiály a energiu.
Medzi hlavné črty tohto modelu patrí využívanie obnoviteľných zdrojov energie, prenájom, zdieľanie, podpora lokálneho obchodu, ekoinovácie či ekodizajn. Dôležité sú produkty s dlhou životnosťou, ktoré sú navrhované ako úložiská surovín s dôrazom na jednoduchú demontáž a opätovné zhodnotenie komponentov.
Prečo sa dnes stále častejšie spája AI s riešeniami v oblasti udržateľnosti?
Umelá inteligencia sa dnes čoraz častejšie spája s riešeniami v oblasti udržateľnosti. Dôvodom je jej schopnosť spracovávať rozsiahle dáta a vytvárať na ich základe analýzy kľúčové pre pochopenie environmentálnych problémov. AI vie identifikovať vzory, trendy a korelácie, ktoré by ľudskému oku mohli uniknúť. Umožňuje tak presnejšie monitorovanie životného prostredia, predpovedanie zmien a prijímanie lepších rozhodnutí.
V rôznych sektoroch dokáže optimalizovať využívanie zdrojov, napríklad v energetike, poľnohospodárstve, výrobe či doprave, čím prispieva k zníženiu spotreby energie, vody, materiálov a k minimalizácii odpadu. AI môže riadiť spotrebu energie v budovách, optimalizovať trasy doručovania či zavlažovanie v poľnohospodárstve.
V technológiách predpovedá poruchy zariadení, čím predlžuje ich životnosť a varuje pred haváriami. Pomáha aj pri triedení odpadu, optimalizácii zberu a recyklačných procesov. Uplatňuje sa pri vývoji nových materiálov a technológií a umožňuje lepší reporting aj strategické plánovanie pre samosprávy a firmy.
Aké konkrétne oblasti cirkulárnej ekonomiky už dnes ťažia z využívania umelej inteligencie?
V cirkulárnej ekonomike sa AI uplatňuje pri budovaní inteligentnejšieho systému nakladania s odpadmi, rozvoji cirkulárneho dizajnu, analýzach a predikciách odpadu, vývoji nových materiálov či tvorbe modelov zdieľanej ekonomiky, kde všetko funguje ako služba (XaaS).
Môžete opísať, ako AI pomáha pri triedení a recyklácii odpadu?
Pri triedení a recyklácii odpadu už dnes existujú pokročilé nástroje na báze AI. Patria sem systémy využívajúce počítačové videnie na zlepšenie výkonnosti triediacich procesov, roboty s AI, ktoré dokážu triediť rýchlejšie a presnejšie než človek, alebo riešenia zamerané na stavebný a demolačný odpad, ktoré identifikujú a získavajú cenné materiály.
Ako môže AI zlepšiť návrh výrobkov z pohľadu ich opätovného použitia alebo recyklovateľnosti?
AI môže výrazne pomôcť aj v oblasti návrhu výrobkov. Umožňuje konštruktérom vybrať vhodné materiály a štruktúry s cieľom maximalizovať ich životnosť, poskytuje materiálovú inteligenciu, generuje návrhové alternatívy podľa zadaných kritérií a sleduje materiály v celom dodávateľskom reťazci, čím podporuje transparentnosť a rozhodovanie o cirkulárnom dizajne.
Aké typy AI sú najčastejšie využívané?
Najčastejšie využívanými typmi AI sú prediktívna analytika, počítačové videnie a systémy so senzormi. Napríklad AI dokáže optimalizovať trasy zberu odpadu na základe dát, čím šetrí palivo a znižuje emisie. Viaceré riešenia kombinujú senzory a AI na efektívnejší zber a recykláciu, alebo umožňujú vzdialené monitorovanie odpadu.
Ako by AI mohlo pracovať s dátami v kontexte cirkulárnej ekonomiky?
Umelá inteligencia sa využíva aj na výpočty emisií, spotreby materiálov, analýzy životného cyklu (LCA), nákladov (LCC), či plánovanie dodávateľských reťazcov. Pomáha pri dizajne výrobkov, vývoji technológií na spracovanie odpadov a návrhu materiálov.
Aké sú najväčšie prínosy využívania AI pre firmy, ktoré sa snažia o udržateľnejšie fungovanie?
Pre firmy znamená využívanie AI najmä zefektívnenie procesov. Dôležité je však zvážiť aj environmentálne nároky samotnej AI, ktorá si vyžaduje veľké množstvo energie a vody. Preto treba pristupovať zodpovedne a vyhodnotiť, kedy je AI naozaj prínosná a kedy postačí jednoduchšie riešenie. Udržateľnosť totiž nie je len o technológii, ale aj o efektívnom využívaní zdrojov, obnoviteľných energiách, dlhšej životnosti produktov, zdieľaní služieb a optimalizácii spotreby.
Môže AI pomôcť pri znižovaní environmentálnej záťaže aj vo veľkých priemyselných odvetviach?
AI pomáha aj vo veľkých priemyselných odvetviach – analyzuje dáta zo senzorov a predpovedá údržbu, čím zabraňuje poruchám a znižuje spotrebu energie. V reálnom čase optimalizuje výrobné procesy, upravuje nastavenia strojov podľa aktuálnych podmienok a dopytu.
Identifikuje neefektívne oblasti spotreby energie a navrhuje riešenia – napríklad pri vykurovaní, ventilácii, osvetlení alebo využívaní obnoviteľných zdrojov. Sleduje emisie a parametre prevádzky, predpovedá prekročenie limitov a navrhuje preventívne opatrenia.
V energetike monitoruje turbíny a predpovedá údržbu, čím znižuje riziko výpadkov. AI tiež analyzuje satelitné snímky a senzorové dáta na sledovanie stavu ovzdušia, vody či pôdy. Príkladom môže byť využitie AI DeepMind spoločnosťou Google na optimalizáciu chladenia v dátových centrách, čo viedlo k výraznej úspore energie.
Aké bariéry bránia širšiemu využitiu AI v tejto oblasti ?
Zásadnou otázkou však zostávajú prekážky širšieho využitia AI v udržateľnosti. Okrem technologických či finančných výziev ide najmä o environmentálne dopady – vysoký dopyt po energii, zvýšenú spotrebu vody v dátových centrách, produkciu CO2 počas tréningu AI modelov, rastúci objem elektroodpadu a potrebu ťažby vzácnych minerálov.
Ktoré oblasti majú najväčší potenciál pre rozvoj – a kde by sme mali sústrediť pozornosť v nasledujúcich rokoch?
Z hľadiska budúcnosti by sme sa mali zamerať predovšetkým na vyhodnocovanie vplyvu AI na životné prostredie. Je nevyhnutné vždy zvážiť, či využitie AI skutočne prinesie viac úžitku než škody. Jej environmentálne náklady – vysoká spotreba energie, vody, emisie a elektroodpad – totiž každým dňom silnejú. Preto je dôležité hľadať rovnováhu medzi technologickým pokrokom a ochranou planéty.
