Európska únia (EÚ) pripravuje súbor pravidiel, ktorých cieľom je vyžadovať od spoločností, aby podložili ekologické tvrdenia o svojich produktoch a službách konkrétnymi dôkazmi. Za uvedeným krokom stojí najmä snaha o zamedzenie tzv. greenwashingu a reklám obsahujúcich klamlivé alebo zavádzajúce informácie o predávaných tovaroch a službách, ktoré sú označované ako ekologické.
Kľúčom sú pravdivé informácie
Pripravovaný návrh Európskej komisie (EK) zahŕňa prísne kritériá na odhaľovanie „greenwashingu“ u všetkých spoločností, respektíve vytvárania nepravdivého obrazu o environmentálnej vhodnosti predávaných produktov a služieb v rámci celej únie. Komisia by týmto chcela mať k dispozícii efektívny nástroj, pomocou ktorého by mohla zasiahnuť voči spoločnostiam propagujúcim svoje výrobky ako „klimaticky neutrálne“, alebo ako produkty „obsahujúce recyklované materiály“ v prípade, keď sa preukáže opak proklamovaných tvrdení.
Nové pravidlá by mala oficiálne predstaviť v marci tohto roka, pričom jednotlivé štáty EÚ by v nadväznosti na prijatú legislatívu museli zabezpečiť systém overovania pravdivosti proklamovaných environmentálnych tvrdení v súlade s vedecky podloženou metodológiou, akou je napríklad koncept environmentálnej stopy výrobkov „Product Environmental Footprint – PEV“. Uvedený koncept sleduje ekonomické vplyvy na životné prostredie v 16 rôznych kategóriách vrátane ovzdušia a zmeny klímy.
Rovnaké podmienky pre všetkých
Navrhovaný materiál, do ktorého mala možnosť nahliadnuť agentúra Reuters, ďalej uvádza, že pripravované pravidlá v boji proti „greenwashingu“ majú zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky podniky pri ich propagácii „zelených“ produktov. Komisia ďalej navrhuje, aby spoločnosti, ktoré tvrdia, že ich výrobok má pozitívny vplyv na životné prostredie, zároveň zverejnili informácie o tom, či tento produkt alebo služba nepôsobí negatívne v niektorej inej oblasti.
Medzi navrhovanými kritériami ďalej figuruje povinnosť pre firmy podložiť prísľuby svojho budúceho environmentálneho správania presne špecifikovanými časovými míľnikmi. Podnikatelia by tak boli povinní zverejniť konkrétne dátumy, do ktorých svoje ekologické tvrdenia pretavia do reality. Organizácie, ktoré sa pritom spoliehajú na nákup uhlíkových kreditov ako jednej z foriem kompenzácie dopadov svojho podnikania na životné prostredie, by túto skutočnosť tiež museli zverejňovať. Navrhované pravidlá sa ešte môžu pred ich finálnym zverejnením zmeniť.
Čo je spoločenská zodpovednosť firiem a prečo je dôležitá
Implementácia overovacieho systému
Nemenej dôležitým aspektom pripravovaného dokumentu je aj skutočnosť, že krajiny EÚ by následne museli zaviesť účinný systém kontroly pre overovanie proklamovaných tvrdení a v rámci neho aj systém ukladania pokút za nedodržiavanie a porušovanie ustanovených pravidiel. V návrhu sa ďalej uvádza, že takýto krok by pomohol spotrebiteľom lepšie sa zorientovať a identifikovať produkty, ktoré sú skutočne ekologické a poskytol by náležitý kredit spoločnostiam vyrábajúcim naozaj ekologické výrobky s pozitívnymi environmentálnymi dopadmi.
Navrhované pravidlá by sa v praxi vzťahovali na všetky produkty a služby predávané a poskytované v rámci Európskej únie, pokiaľ tieto už nespadajú pod iné podobné právne predpisy. „Zelené“ investičné produkty sú pritom už v súčasnosti regulované taxonómiou EÚ, kontroverzným systémom označovania, ktorý čelí právnym výzvam zo strany rakúskej vlády a aktivistov za povolenie označovania plynu a jadrovej energie ako zelenej.
Iný pohľad na vec
V súvislosti s pripravovanými pravidlami sa z viacerých strán ozývajú aj hlasy, ktoré hovoria o tom, že EÚ by sa mohla takto nastaveným systémom pravidiel sama dostať do problémov a poškodiť svoje záujmy. Odporcovia navrhovanej „Zelenej dohody“ napríklad hovoria o tom, že viaceré pripravované opatrenia, ktorých cieľom je klimaticky neutrálna ekonomika, sú v praxi len ťažko vykonateľné alebo sú pre podnikateľov absolútne nereálne. Podľa niektorých odborníkov tak môžu EÚ po prijatí pravidiel v navrhovanej podobe hroziť viaceré žaloby.
