Návrh klimatického zákona je dobre pripravený a nastavuje potrebné nástroje na kvalitnejšiu ochranu klímy na Slovensku. Mimovládne environmentálne, ktoré návrh pripomienkovali, chcú vo svojej hromadnej pripomienke vyjadriť potrebu prijatia silného klimatického zákona.
Mimovládky navrhujú vylepšiť zákon
Považujú za dôležité, aby niektoré navrhované paragrafy zostali v navrhovanom znení, no zároveň navrhujú vylepšiť niektoré časti navrhovaného zákona. Informovala o tom v tlačovej správe koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
Budaj predstavil historicky prvý klimatický zákon, občania budú môcť podať aj žalobu (video)
Mimovládky navrhujú stanoviť ambicióznejšie sektorové ciele, ktoré by mali znižovať emisie, a tým dosiahnuť neutralitu najneskôr do roku 2050. Aktuálne ciele v zákone smerujú k 55-percentnému zníženiu emisií do roku 2030, čo podľa opakovaných vedeckých varovaní nestačí na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Úprava úvodnej časti
Ďalej navrhujú upraviť úvodnú časť “Základné princípy” na paragrafové znenie zákona tak, aby bola záväzným pravidlom pre interpretáciu ostatných častí zákona a aby vláda v spolupráci s radou stanovila v roku 2027 klimatické ciele na obdobie po roku 2030.
Slovensko podľa Budaja smeruje do éry klimatickej neutrality, cieľom zákona je do roku 2030 znížiť emisie o polovicu (video+foto)
Okrem toho chcú, aby mali povinnosť vypracovať sektorové klimatické plány aj sektory v rámci energetiky a priemyselných procesov a taktiež zapojiť verejnosť do prípravy strategických nástrojov.
Mimovládky taktiež navrhujú pridať do princípov klimatických politík ochranu biodiverzity a životného prostredia, zakotviť proces adaptácie na zmenu klímy do klimatického zákona a posilniť tému adaptácie cez expertízu v oblastiach plánovania, urbanizmu a architektúry.
Prevencia pred plytvaním peňazí
„Klimatický zákon obsahuje množstvo skvelých nástrojov, ktoré môžu fungovať ako prevencia pred plytvaním verejných peňazí. Vďaka korekčnému mechanizmu môžeme ušetriť na platbách v pripravovanom systéme obchodovania s emisiami ETS II, ktorý má pokrývať aj sektor dopravy a začne fungovať od roku 2027,“ uviedli mimovládky.
Nový klimatický zákon je podľa zamestnávateľov nadbytočný a ohrozuje ekonomiku
Slovensko smeruje k 80 percentnému navýšeniu emisií v doprave a navrhovaný rast emisií “len” o 29 percent odráža reálne možnosti do roku 2030. Takto však bude musieť Slovensko nakupovať emisné kredity a nezostanú peniaze na rozvoj šetrnejšej verejnej a cyklistickej dopravy. Je dôležité sa rozhodnúť, či je potrebné stavať diaľnice, alebo rozvíjať iný trend.
Hromadnú pripomienku podali Klimatická koalícia spolu s Via Iuris, Priatelia Zeme, Klíma ťa potrebuje, Budovy pre budúcnosť, Karpatský rozvojový inštitút, Slovenská klimatická iniciatíva, Cyklokoalícia a Incien.