Vlani svet zažil najteplejší rok v histórii záznamov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Teplomer, horúčavy, slnko, teplo
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Minulý rok bol najteplejší v histórii záznamov. Európska klimatická služba Copernicus v utorok informovala, že rok 2023 bol o 1,48 stupňa Celzia teplejší ako predindustriálny priemer, a teda obdobie predtým, ako ľudia začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá.

Najteplejší rok v histórii záznamov

Je to len o niečo málo menej ako je limit 1,5 stupňa Celzia stanovený v Parížskej klimatickej dohode z roku 2015, ktorý má za cieľ zastaviť najhoršie vplyvy globálneho otepľovania. Aj tohtoročný január smeruje k tomu, že bude taký teplý, že po prvýkrát 12-mesačné obdobie prekročí spomenutý 1,5-stupňový prah, uviedla zástupkyňa riaditeľa Copernicusu Samantha Burgess.

Copernicus vypočítal, že globálna priemerná teplota v roku 2023 bola asi o jednu šestinu stupňa Celzia vyššia ako starý rekord z roku 2016. Aj keď sa zdá, že to je malé množstvo v globálnom sledovaní rekordov, je to výnimočne veľká miera pre nový rekord, povedala Burgess. Priemerná teplota Zeme za rok 2023 bola 14,98 stupňa Celzia, vyrátal Copernicus.

„Bolo to rekordných sedem mesiacov. Mali sme najteplejší jún, júl, august, september, október, november, december. Nebola to len mimoriadna sezóna alebo mesiac. Bolo to mimoriadne po viac ako pol roka,“ vysvetlila Burgess.

Viacero globálnych faktorov

Za tým, že bol rok 2023 najteplejší v histórii záznamov, je niekoľko faktorov. Najväčším, je podľa Burgess stále rastúci objem skleníkových plynov v atmosfére, ale sú to aj klimatický fenomén El Niño, ďalšie prírodné oscilácie v Arktíde, južnom a Indickom oceáne, zvýšená slnečná aktivita a erupcia podmorskej sopky z roku 2022, ktorá vychrlila vodnú paru do atmosféry.

Počas roka boli vyslovene bezprecedentne teplé dni. Copernicus po prvý raz zaznamenal deň, keď bola priemerná teplota vo svete najmenej 2 stupne Celzia nad predindustriálnym priemerom. Burgess uviedla, že sa to stalo dvakrát a takmer tretí raz sa to stalo v čase Vianoc. Tiež po prvý raz bol každý deň v roku minimálne o jeden stupeň Celzia teplejší ako predindustriálny priemer. Až 173 dní v roku bola teplota vo svete vyššia o 1,5 stupňa ako v polovici 19. storočia.

Záznamy služby Copernicus sa datujú len do roku 1940 a sú založené na kombinácii pozorovaní a modelov predpovedí. Ďalšie organizácie, ako napríklad americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) a Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), britská meteorologická služba či Berkeley Earth majú údaje z polovice 19. storočia a svoje výpočty by mali zverejniť v piatok, pričom sa tiež očakávajú rekordné údaje.

Vlny horúčav a extrémnosť počasia

Japonská meteorologická agentúra, ktorá používa podobné techniky ako Copernicu a datuje sa do roku 1948, v decembri odhadla, že rok 2023 bol najteplejší s teplotou vyššou oproti predindustriálnym časom o 1,47 stupňa Celzia.

Hoci sa terajšie pozorovania datujú len necelé dve storočia dozadu, viacerí vedci tvrdia, že dôkazy z letokruhov stromov a ľadových jadier naznačujú, že Zem je najteplejšia za posledných viac ako 100-tisíc rokov.

Za uplynulý rok otepľovanie prinieslo vlny horúčav do Európy, Číny, Severnej Ameriky a na mnohé ďalšie miesta. Podľa vedcov sa však otepľovanie podpisuje aj pod ďalšie extrémnosti počasia, ako dlhé suchá v Africkom rohu, prívalové dažde, ktoré pretrhli priehrady a zabíjali v Líbyi či lesné požiare v Kanade.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Samantha Burgess
Firmy a inštitúcie CopernicusNárodný úrad pre letectvo a vesmír (NASA)NOAA Národný úrad pre oceány a atmosféruParížska klimatická dohoda