Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v uplynulom roku predstavila viacero návrhov novej súdnej mapy, proti ktorej sa stavajú sudcovia ale aj koaliční partneri. Na konci roku ešte stihla šéfka rezortu spravodlivosti predstaviť novelu Trestného zákona. Tá okrem iného navrhuje zaviesť trestný čin šírenia nepravdivej informácie či znížiť tresty niektorých trestných činov. Ministerka v rozhovore pre agentúru SITA okrem týchto tém hodnotí rok 2021 a opisuje plány na svoj tretí rok vo funkcií.
Novela Trestného zákona a hoaxy
Na konci roka ste predstavili reformu Trestného zákona. Čo je podľa vás v tom návrhu najdôležitejšie?
Kľúčové je, že novela Trestného zákona v celosti prehodnocuje trestné činy a ich sadzby. Posúvame majetkovú hranicu, od ktorej sa posudzuje daný skutok, či je trestný. Momentálne základná hranica je okolo 260 eur, posúvame to na 500 eur. Zavádzame aj škodu mimoriadne veľkého rozsahu, ktorá je nad milión eur. V súčasnosti sme sa zastavili v 100-tisícoch eur a akoby sme nemali citlivosť pre tie škody, ktoré sú oveľa vyššie. Potom sme sa pozreli na viaceré trestné činy, o ktorých je debata, či sú dobre nastavené.
Pozreli sme sa na skutok ohovárania, z ktorého sme vytiahli trest odňatia slobody. Pri ďalších trestných činoch sme naopak zvýšili trestnú sadzbu alebo sme vyrovnávali trestné sadzby pri trestných činoch, ktoré sú podobné. Osobitne sme sa pozreli na daňové skutky, pri ktorých sme stanovili hranicu, odkedy už ide o daňový trestný čin. Stanovili sme ju na 5-tisíc eur. Pozreli sme sa tiež na účinnú ľútosť, osobitne pri daniach a aj pri výživnom. Tu treba dať oveľa užší priestor na zneužívanie pre špekulantov. Vymedzili sme jednoznačný čas 60 dní od vznesenia obvinenia, dokedy treba zaplatiť danú daň alebo treba zaplatiť výživné, inak pokračuje ďalej trestné konanie. Podľa súčasnej právnej úpravy pri výživnom páchatelia vedeli, že čelia obvineniu a mali ho čas zaplatiť až do porady súdu. Bolo to vlastne naťahovanie času v neprospech osôb, ktoré sú odkázané na výživné.
Novela sa tiež zaoberá alternatívnymi trestami. Aký bol váš cieľ?
Máme veľký záujem na tom, aby sa alternatívne tresty používali. V rámci toho nového nastavenia chceme, aby bolo jednoznačné aj pre sudcu, aj pre danú osobu, ktorá je odsúdená, čo sa stane, keď nebudú napĺňať dané podmienky. To si myslím, že je veľmi dôležité. Keď viete, čo vám hrozí, je predpoklad väčšej motivácie a potom aj väčšej motivácie ukladať tieto tresty, keď vidíte ich zmysel a vidíte, že sa budú dodržiavať. Ako krajina máme vysoký index väznených osôb. Naozaj bolo na mieste pozrieť sa aj na tie trestné sadzby. Výška trestných sadzieb je veľmi prísna. Je jedna z najprísnejších v rámci Európskeho priestoru.
Do akej miery budú tieto zmeny retrospektívne? Zníži sa teda súčasným väzňom trestná sadzba, podarí sa nám zmenšiť množstvo väznených osôb ihneď?
Nemyslím si, že by to zásadne teraz znamenalo, že sa nám odľahčia väznice. Ide skôr o pomerne veľký počet osôb, ktoré boli doteraz trestané. Od momentu účinnosti právnej úpravy by už trest nedostali, lebo by sa daný skutok nepovažoval za trestný čin. Rovnako zavádzame automatické pravidlo, ktoré by malo platiť nielen pre túto zmenu ale vôbec do budúcna. Ak bude znamenať nová právna úprava pre vás nižší trest alebo skutočnosť, že daný skutok už nie je trestný, tak automaticky má nastať proces prehodnotenia súdom.
Sme demokratická spoločnosť a myslím si, že si musíme chrániť slobodu prejavu. Je dobré, že máme takú veľkú debatu k trestnému činu, ktorá sa jej priamo týka. Súčasne je namieste si položiť otázku, či máme dobrú právnu úpravu pre ochranu spoločnosti pred takým masívnym šírením dezinformácií, ktoré ovplyvňujú fakticky aj celý chod krajiny.
V súvislosti s predstavenou novelou bol medializovaný najmä návrh na zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu šírenia nepravdivej informácie. Je to podľa vás útok na slobodu slova?
Sme demokratická spoločnosť a myslím si, že si musíme chrániť slobodu prejavu. Je dobré, že máme takú veľkú debatu k trestnému činu, ktorá sa jej priamo týka. Súčasne je namieste si položiť otázku, či máme dobrú právnu úpravu pre ochranu spoločnosti pred takým masívnym šírením dezinformácií, ktoré ovplyvňujú fakticky aj celý chod krajiny. Čelíme napríklad dezinformáciám, že by mala vakcína šíriť HIV vírus, alebo je súčasťou vakcíny čipovanie, či že sa v nej nachádzajú embryá nenarodených detí. Napriek tomu, že taká informácia bola niekoľkokrát vyvracaná, sú billboardy, ktoré s takouto informáciou pracujú a klamú ľudí. To ľudí ovplyvňuje v kľúčových rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť aj ich život aj chod spoločnosti.
Ako hoaxy ovplyvňujú chod spoločnosti?
Momentálne máme lockdown nie preto, že sa nám páči spomaliť chod krajiny, ale preto, že sa nevieme vysporiadať s tým, že máme preplnené nemocnice. Ja som ministerka spravodlivosti a je namieste, aby som prichádzala s nejakými riešeniami. Čelíme aj množstvu útokov na záchranárov, zdravotníkov, ktorí zabezpečujú očkovanie. Na to je potrebná reakcia. To je tiež časť právnej úpravy v novele Trestného zákona. Myslíme si totiž, že by mali byť vyššie tresty, ak je niekto terčom útoku preto, že vykonáva takéto zamestnanie. Ale treba si povedať, prečo vlastne k tým útokom dochádza. Je tu nejaká dezinformácia, ktorá je šírená medzi ľuďmi a vytvára medzi nimi nepokoj a strach. My si môžeme povedať, že skúsme zabrániť útokom, ale ja si myslím že by sme si ako spoločnosť mohli dať väčšiu ambíciu. Zabrániť aj tomu šíreniu dezinformácií. Je zjavné, že sociálne siete sa s tým nevedia sami vysporiadať. Dokedy máme čakať? Ako krajina sme v stave, v akom sme, pretože máme také množstvo dezinformácii vážneho charakteru.
Voči tomuto konkrétnemu návrh sa zdvihla vlna kritiky. Nie je príliš prísny?
Myslím si, že niektoré z informácií, ktoré sa takto šíria, sú naozaj tak vážne, že by sme mali ísť do trestnoprávnej úpravy. Aj dnes už v Trestnom zákone máme zaradené dezinformácie, ktoré sú tak vážne, že tam patria. Máme trestný čin šírenia poplašnej správy alebo trestný čin podpory a propagácie fašizmu. Určite som pripravená rozprávať sa o tom, či je návrh vypracovaný tak, aby tam nebol priestor na zneužívanie. Rovnako či má hneď nastúpiť sankcia odňatia slobody, alebo by sa to malo prvotne riešiť peňažnou sankciou a pri vážnejších prípadoch uvažovať o trestne odňatia slobody. Tomuto som úplne otvorená.
Keď teda napríklad osoba, ktorá nemá mediálne zručnosti a sociálne siete sú pre ňu nové a bude zdieľať nejaký hoax, tak jej bude hroziť podľa novely trest?
Určite nechcem, aby takýto prípad spadal pod trestnoprávnu úpravu.
Vami predložená reforma mení aj postihovanie sexuálneho násilia. Aké problémy prináša súčasná právna úprava?
Je sexuálnym násilím situácia, keď je daná osoba situáciou paralyzovaná? Sú také situácie s ohľadom na vzťah v zamestnaní alebo vzťah nadradenosti a podradenosti. Osoba nie je schopná jednoznačne prejaviť svoju nevoľu, ale z kontextu celej situácie je zrejmé, že nie je rada, že sa také niečo deje. To teraz nemáme chránené.
Veríte, že novela Trestného zákona prejde v takejto forme, v akej ju predstavujete? Alebo ste pripravená robiť ústupky?
Ja dávam návrhy do medzirezortného pripomienkového konania, v ktorých som vždy pripravená robiť ústupky. Je však dôležité, aby sa nestratil cieľ. O tom je pripomienkové konanie. Aj pri tejto právnej úprave prebiehali rokovania, či už to bolo s prokuratúrou, políciou a ďalšími rezortmi. Ja čakám na pripomienky a čo najdôslednejšie ich vyhodnotím a budem hľadať konsenzus.
Reforma súdnej mapy
Počas roka ste predstavili viacero návrhov reformy súdnej mapy. Stretli ste sa pritom s protestami sudcov, zamestnancov súdov či koaličných partnerov. Ako hodnotíte celý ten proces?
Je to proces, ktorý je prirodzený pre takúto veľkú reformu. Ak by sa nikto nebúril, bola by tu otázka, či prináša nejaké zmeny. Ja by som bola rada, ak by som ju mohla realizovať. Ale úprimne, ak by sa mi to aj nepodarilo, tak celý ten proces, všetky tie diskusie, boli veľmi dôležité. Možno to malo byť mojou úlohou, aby potom prišiel ďalší minister spravodlivosti a dotiahol to do konca a presadil tú reformu. Diskusie v nejakej miere pokračujú stále, a to osobitne v rámci právnických profesií. Ten čas a práca neboli márne. Bola by som rada, keby tá reforma so sebou priniesla aj ekonomické benefity. Justícia potrebuje nájsť aj vlastné zdroje na to, aby bolo viac personálu, ktorý pracuje pre sudcov a aby boli lepšie zaplatení. Ja samozrejme uplatňujem požiadavky na lepšie odmeňovanie zamestnancov. Každý rezort je povinný efektívne viesť rezort tak, aby boli dosiahnuté ciele a aby efektívne využil finančné prostriedky. Tam platí, že by som desiatky miliónov eur ušetrila, ak by súdy pracovali len na tých sídelných miestach. Tým by som vyriešila bolesti, ktoré justícia má. Neviem na ne získať peniaze zo štátneho rozpočtu.
Vaša bývalá predsedníčka zo strany Za ľudí Veronika Remišová kritizovala, že reforma nie je dostatočne ambiciózna. Neustúpili ste podľa vás pri reforme až príliš? Dokáže súčasný návrh dosiahnuť pôvodné ciele reformy?
Zhodou naprieč všetkými návrhmi je, že sa zväčšujú kolektívy súdov. Cieľom je, aby ste pri podaní žaloby dostali špecializovaného sudcu na danú agendu a aby bol zabezpečený väčší náhodný výber. To je absolútna zhoda v tých návrhoch. Vo všetkých návrhoch sa tiež rátalo s prvou fázou, v ktorej sa spoja kolektívy a ten obvod bude najprv fungovať na elektronickej báze. Prvý návrh rátal s tým, že minister spolu s predsedom súdu každého zväčšeného obvodu posúdi koľko pracovísk tam zostane. Rozdielom od pôvodného návrhu po ten dnešný je, že pracoviská ostávajú a bude musieť prísť ďalšie ambiciózne rozhodnutie ministra spolu s parlamentom aby vyhodnotili, ktoré pracoviská tam zostanú.
V súvislosti s reformou súdnej mapy sa možno žiada reforma prokuratúry, polície a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Plánujete takéto reformy?
Vo väzenstve máme v súčasnosti v legislatívnom procese koncepciu väzenstva. Zákon o výkone väzby je súčasťou legislatívneho procesu. Chceme uvoľniť trochu podmienky, v ktorých je obvinený a odsúdený. Chceme ísť smerom k humanizácii. Čo sa týka polície, tak fandím aj tejto reforme. Veľmi sa teším na spoluprácu s ministrom vnútra a dočasným prezidentom Policajného zboru. Rozprávame sa spolu o nadväznosti reformy polície a reformy súdov. Tu sme v dosť kľúčovej zhode. Čo sa týka prokuratúry, tak istým spôsobom tá reorganizácia súdov ovplyvňuje aj prokuratúru. Treba povedať, že kľúčové slovo pri reorganizácii súdov musia mať súdy. Pretože agenda trestná, ktorá sa týka vo veľkej miere práce prokuratúry, je menej ako 20 percent celej agendy, ktorá prichádza na súdy.
V súvislosti s prokuratúrou sa už dlhodobo hovorí o možnej reforme. Žiada sa podľa vás aj nejaká zmena prokuratúry?
Sú tu otázky, ktoré súvisia s prokuratúrou a jej miestom v rámci ostatných orgánov. Ja by som bola rada, keby sa tá debata otvorila. Nemyslím si však, aj s ohľadom na to, kde sa nachádza funkčné obdobie tejto vlády, že by sme boli pripravení robiť nejakú veľkú zmenu, čo sa týka postavenia prokuratúry. To, čo by sme vedeli k tomu spraviť, je urobiť veľkú debatu.
Myslím si, že tento šedý priestor, ktorý má prokuratúra, nie je dobrý. Sme v demokratickej spoločnosti, kde sú tri moci – súdna, výkonná a zákonodarná. Ak si musíme vybrať, tak jednoznačne prokuratúra spadá pod výkonnú moc. Nakoniec, reprezentuje štát v obžalobách a prokurátor chráni záujmy štátu.
Je potrebné konkretizovať postavenie prokuratúry a vytrhnúť ju zo „šedej zóny“?
Myslím si, že tento šedý priestor, ktorý má prokuratúra, nie je dobrý. Sme v demokratickej spoločnosti, kde sú tri moci – súdna, výkonná a zákonodarná. Ak si musíme vybrať, tak jednoznačne prokuratúra spadá pod výkonnú moc. Nakoniec, reprezentuje štát v obžalobách a prokurátor chráni záujmy štátu. Ja si myslím, že v tomto smere by malo byť jasné vymedzenie v ústave.
Plánujete s tým teda niečo spraviť?
S ohľadom na debatu, ktorú máme v rámci koalície, nevidím, že by sme tu mali zhodu.
Sporný paragraf 363
S prokuratúrou a koalíciou súvisí téma paragrafu 363 Trestného poriadku. Ako je na tom v súčasnosti jeho zmena?
Z programového vyhlásenia jednoznačne vyplýva, že máme prehodnotiť toto ustanovenie smerom k zúženiu toho priestoru pre generálneho prokurátora. Jednoznačne si myslím, že keď už v danej veci vystupuje súd, napríklad keď rozhoduje o väzbe, nemal by tu byť priestor pre generálneho prokurátora. V novele Trestného poriadku by som chcela predstaviť riešenie. Je tu však dôležitá dohoda v koalícii, a tá tu zatiaľ nie je.
Tento rok ste zmenili stranu v ktorej pôsobíte. Cítite podporu zo strany Sloboda a Solidarita?
Cítim za sebou veľmi silný klub, ktorý ma 19 poslancov. Je to veľmi dôležité pre akékoľvek zmeny v justícii. Cítim súzvuk so stranou SaS a som rada, že máme takú dobrú spoluprácu. Svoje rozhodnutie hodnotím ako správne.
Ako hodnotíte rok 2021?
Bol to ťažký rok. Koaličná kríza na začiatku roka, vnútrostranícke rozpory v rámci Za ľudí a moje ťažké rozhodnutie vystúpiť z tejto strany. Rovnako je to rok, keď bola predstavená veľká reforma justície a v rámci nej bolo množstvo diskusií a debát naprieč celou spoločnosťou. A myslím si, že to je pre justíciu dobré. Zriadili sme Najvyšší správny súd SR a zriadili sme Úrad pre správu zaisteného majetku. Verím, že najvyšší správny súd ukáže svoje kvality v najbližšom čase. V rámci toho, čo sa dalo, sme spravili maximum.
Aké najpálčivejšie problémy v justícii v roku 2022 plánujete riešiť?
Rada by som dotiahla novelu Trestného zákona a novelu Trestného poriadku. Rada by som bola, keby sme mali úspešnú koncepciu väzenstva a aj reformu väzenstva. Máme pred sebou obrovskú debatu a prácu na novom Občianskom zákonníku a na zákone o obchodných spoločnostiach. Predpokladám, že na budúci rok by sme ich mohli prezentovať. Ak budeme úspešní s balíkom súdnej mapy, aspoň s niektorými, tak ich budeme implementovať.