Ku kritike Matovičovho návrhu sa pridávajú ďalší zamestnávatelia, upozorňujú aj na nezodpovedný Krajniakov zákon

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VOĽBY: Volebná noc hnutia OĽANO
Líder hnutia Slovensko Igor Matovič. Foto: SITA/ Jakub Julény
Tento článok pre vás načítala AI.

Priemysel aktuálne čelí nedostatku pracovnej sily. Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by zvýšilo potrebu ďalších zamestnancov, najmä v odvetviach s nepretržitou prevádzkou ako je energetika či doprava.

Takáto radikálna zmena pracovného režimu by z pohľadu celej republiky vyžadovala doplnenie desiatok tisíc nových pracovníkov. V reakcii na opozičný návrh novely Zákonníka práce to pre agentúru SITA uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.

Chodili by deti do školy štyri dni?

Novelou pracovného kódexu od poslancov za hnutie Slovensko sa má na Slovensku zaviesť štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni. Podľa generálneho sekretára APZD sa vynára viacero nezodpovedaných otázok.

„Napríklad, ak by sa štvordňový pracovný týždeň zaviedol, chodili by aj deti do školy iba štyri dni? Pokiaľ nie, ako sa vyrieši rozdiel medzi pracovným týždňom zamestnancov a učiteľov? Podobné problémy bude mať školstvo, zdravotníctvo, priemysel aj doprava,“ upozorňuje.

Opozičný zámer kritizuje aj ďalšia asociácia

Zákonník práce podľa Lasza už dnes umožňuje firmám pracovať na základe štvordňového modelu, pokiaľ sa dodrží potrebný čas odpočinku.

„Nový návrh však komplikuje situáciu, pretože zamestnanci by mohli požadovať štvordňový pracovný týždeň a pri súhlase odborov by im zamestnávateľ musel vyhovieť. To by mohlo spôsobiť chaos v organizácii, keďže firmy nie sú na takúto zmenu pripravené a nemajú na to prispôsobené systémy a procesy,“ tvrdí.

Opozičný zámer kritizuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. „Nestotožňujeme sa s názorom, aby bol kratší pracovný čas prikázaný centrálnym spôsobom,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.

Tento inštitút by sa mal podľa nej upravovať formou kolektívnych vyjednávaní, kde už dnes majú mnohé firmy vo svojich kolektívnych zmluvách dohodnutý kratší pracovný týždeň ako je štandardný pracovný čas.

„Zároveň, v súčasnosti, keď je nevyhnutná potreba konsolidácie verejných financií viac ako kedykoľvek predtým, nevidíme priestor meniť tento zaužívaný spôsob, ktorý by zamestnávateľom spôsobil ďalšie náklady,“ upozornila.

Odchod do predčasného dôchodku

Dlhodobým problémom zamestnávateľov je podľa hovorkyne AZZZ aj nedostatok pracovnej sily, ktorý sa aktuálne ešte aj prehlbuje aj pre nezodpovedné zákony.

Ako príklad dáva umožnenie odchodu do predčasného starobného dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Túto novinku v rámci dôchodkovej reformy presadil bývalý minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina).

„Ak by o štvordňový pracovný týždeň požiadalo súčasne viacero zamestnancov, môže tento výpadok narušiť chod prevádzky. Pre určitý typ pracovných pozícií, najmä v nevýrobnom sektore, je za určitých podmienok možné skrátiť pracovný čas na pracovisku, avšak kratší pracovný týždeň by firmám, ktoré majú napríklad nepretržité prevádzky, spôsobil vyššie náklady v súvislosti s prijímaním nových ľudí, či zvýšenej administratívy,“ varuje.

AZZZ nesúhlasí s argumentmi uvedenými v dôvodovej správe k návrhu, že takto získaný deň voľna zamestnanec využije na vybavenie lekárov, úradov a podobne, pretože takáto povinnosť zamestnancovi zo zákona nevyplýva.

„Zamestnávateľ sa môže dostať do nepriaznivej situácie, keď jeden alebo dva pracovné dni v týždni nebude mať zamestnancov v práci a súčasne nebude vedieť právne zabrániť tomu, aby počas pracovných dní daného zamestnanca tento nečerpal prekážky v práci,“ upozornila hovorkyňa AZZZ.

Návrh skupiny poslancov za hnutie Slovensko

Skupina poslancov za hnutie Slovensko na čele s ich lídrom Igorom Matovičom predložila do parlamentu návrh novely Zákonníka práce. Od júla tohto roka navrhujú na Slovensku zaviesť štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni.

V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne.Parlament sa bude týmto návrhom zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne 30. januára tohto roka. Navrhovaná zmena pracovného kódexu umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno.

Hnutie Slovensko tak vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil, alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom. Ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni.

Ak o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ bude povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac.

Zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú päť dní.

„Napríklad, ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na osem hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce. Tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku,“ dodali poslanci za hnutie Slovensko.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej LaszIgor MatovičMilan KrajniakMiriam Filová
Firmy a inštitúcie Asociácia priemyselných zväzov a dopravyAsociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ)Matovičovo hnutie SlovenskoSme rodina - Boris Kollár