Špeciálny prokurátor 25. augusta svojím uznesením zamietol sťažnosti obvinených R. R., P. P., P. M., poslanca NR SR Martina Borguľu za stranu Sme rodina a spoločnosti S. proti uzneseniu vyšetrovateľa NAKA, ktorým bolo obvineným vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku a iné.
V odôvodnení svojho uznesenia sa podrobne vysporiadal so sťažnostnými námietkami jednotlivých osôb, najmä s argumentáciou, že obvinení sa nedopustili korupčného konania alebo boli obeťami vydierania zo strany bývalého funkcionára NAKA. Informovala o tom hovorkyňa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Jana Tökölyová.
Neoznámili to polícii ani prokuratúre
„Je pravdou, že v zmysle konštantnej judikatúry sa vo všeobecnej rovine za hrozbu inou ťažkou ujmou považuje aj hrozba trestným stíhaním. Vždy však treba prihliadať na individuálne okolnosti veci, ktoré práve v posudzovanom prípade neumožňujú posúdiť konanie, z ktorého je dôvodne podozrivý M. K., ako hrozbu inou ťažkou ujmou,“ uviedli v rozhodnutí.
NAKA v rámci akcie Inferno – 8. kruh obvinila koaličného poslanca Borguľu
Vyšetrovateľ NAKA podľa rozhodnutia správne v odôvodnení napadnutého uznesenia vystihol ten aspekt veci, že obidvaja mohli uvedenú hrozbu pomerne ľahko odvrátiť jej oznámením polícii, a ak jej nedôverovali, tak napr. orgánom prokuratúry.
„Ani jeden z nich tak neurobil. Neurobili tak dokonca ani po zmene pomerov na NAKA a ani po širokej medializácii trestného stíhania M. K. pre inú korupčnú trestnú činnosť,“ uviedol špeciálny prokurátor.
Poslanec nebol pod takým tlakom
Podľa prokuratúry skutočnosť, že ani po zásadnej zmene pomerov vo vedení Policajného zboru obvinení nepodali trestné oznámenie, zásadným spôsobom spochybňuje ich obhajobné tvrdenia o obave z tzv. „odvety“.
Borguľove kauzy sa majú spájať s bratislavskou komunálnou politikou, neraz sa pohyboval na hrane zákona
„Zároveň je už teraz možné naznačiť, že ani hrozba inou ťažkou ujmou by poškodených pri trestnom čine vydierania nezbavovala trestnej zodpovednosti za podplácanie. Uvedené úvahy o podozrení zo zavinenia formou nepriameho úmyslu pri prečine podplácania platia s prihliadnutím k okolnostiam prípadu ešte viac u obvineného M. B., ktorý nebol zďaleka pod takým eminentným tlakom priamo hroziacej ujmy, mohol konanie, ktoré vnímal ako vydieračské oznámiť, mohol tak urobiť po strate funkcie M. K. a širokej medializácii jeho trestného stíhania (a jeho vzatí do väzby). Navyše podľa vlastných slov si nebol vedomý nejakého protiprávneho konania,“ dodal v rozhodnutí špeciálny prokurátor.
