Po šiestich týždňoch, dvoch vydaných platobných rozkazoch a jednom trestnom oznámení ministerstvo vnútra trom policajtom z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) minulý týždeň doplatilo mzdy za november a december 2023.
Vyplatené mzdy policajtom
Na sociálnej sieti to napísal ich právny zástupca Peter Kubina. Zároveň pripomenul, že podľa Trestného zákona trestnosť trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.
Vedenie NAKA posiela vyšetrovateľov na detektor lži pre styk s Čurillom, podľa Šeligu ide o politickú objednávku
„Sme radi, že na ministerstve si to uvedomili, hoci ešte začiatkom minulého týždňa po doručení druhého platobného rozkazu obiehali policajtov, aby z nepochopiteľných dôvodov podpísali súhlas s doplatením až k 12. februáru, čo oni, logicky, odmietli, pretože termíny splatnosti už dávno uplynuli a niekto sa tak chcel zbaviť zodpovednosti,“ uviedol Kubina.
Ešte sa čaká na výplatné pásky
Ako ďalej zdôraznil, keďže platobné rozkazy zneli na doplatenie časti hrubej mzdy a úroku z omeškania, je potrebné ešte počkať na výplatné pásky (do 12. februára), aby bolo možné preveriť, či bolo zaplatené všetko, čo malo byť.
Príslušníci NAKA stále nedostali mzdu, na ktorú majú nárok. Ministerstvo vnútra hovorí o „technickom probléme“
„Ak áno, platobné rozkazy zoberieme späť,“ uviedol Kubina. Dodal, že ak dôjde k tomuto späťvzatiu, bude to pre správanie žalovaného po podaní žaloby, a preto budú príslušníci NAKA trvať na priznaní plnej náhrady trov súdneho konania, čo je dokopy približne 700 eur.
Vláda na čele s Ficom sa prerátala, odkazuje Šimečka. Protesty budú vo štvrtok pokračovať v Bratislave i ďalších mestách
Mestský súd Bratislava IV nariadil v prípade Štefana Mašina, Milana Sabotu a Branislava Dunčka ešte na jeseň minulého roku neodkladné opatrenia, na základe ktorých sa mohli vrátiť do práce. Súd rozhodol, že má právomoc rozhodovať v antidiskriminačnom spore a ako predbežnú otázku posudzoval súlad konania ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) so zákonom o ochrane oznamovateľov, a to konkrétne nezískanie predošlého súhlasu od Úradu na ochranu oznamovateľov.