BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) – Podľa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA Ľubomíra Fifíka by sa malo o dohode ACTA verejne diskutovať.
Ako však zdôraznil, „miešať do tejto diskusie sociálnu demagógiu, hraničiacu so skrytým ospravedlňovaním zlodejstva považujem za nezodpovedné a v istom zmysle až nebezpečné.“ Reagoval tak na vyhlásenie predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý povedal, že na porušovanie autorských práv sa pozerá aj sociálnou optikou.
Fico argumentoval, že slovenskí spotrebitelia si nemôžu dovoliť platiť za filmy či hudbu peniaze, ktoré si majitelia autorských práv pýtajú. „Umelcovi, ktorý zarába desať miliónov eur mesačne alebo ročne môže byť jedno, či má niekto v telefóne jeho pesničku,“ vyhlásil na utorkovej tlačovej besede Fico.
Dohovor ACTA nie je len obmedzením slobody
Dohovor ACTA je podľa Fifíka potrebné vnímať nie len ako obmedzenie slobody, ale aj ako hľadanie spôsobu pre zabezpečenie ďalšej tvorby produktov duševného vlastníctva. „Za posledné roky, aj vďaka rozvoju komunikačných prostriedkov a digitalizácii, sa vytvoril taký priestor pre slobodné a verejnosti ľahko dostupné získavanie týchto produktov, že si už ľudia zvykli na to, že je nerozumné kupovať ich legálne,“ skonštatoval Fifík. Ako ďalej doplnil, táto skutočnosť sa negatívne dotýka nie len veľkých korporácií, ale aj samotných autorov.
„Ktovie, ako by sa komukoľvek páčilo, keby sa do jeho bytu nasťahovali bezdomovci a vzhľadom na ich sociálnu situáciu začali bez jeho súhlasu používať jeho majetok,“ poznamenal Fifík. Autori sa však podľa neho nemôžu pozerať s porozumením na ľudí, ktorí si z ich práce robia obchod, „…pričom vypátrať toho, kto neoprávnene podniká s mojím duševným majetkom a riešiť tento problém napríklad aj súdnou cestou mi bráni anonymita, ktorú chráni sloboda internetu a právo na súkromie,“ uzavrel Fifík.
Fico na tlačovej besede tiež povedal, že na rešpektovanie práva niekoho iného musia ľudia mať vytvorené nejaké podmienky. „Ak by sme takto ďaleko mali zájsť, to by znamenalo prakticky zastavenie počúvania hudby a zastavenie pozerania filmov, pretože málokto si môže dovoliť kúpiť DVD v takej hodnote, v akej sa predáva,“ vyhlásil Fico.
Poznamenal, že nechce podporovať čierny trh, vyzýva len, aby sa bralo na zreteľ aj sociálne hľadisko. Dôslednejší dohľad nad nelegálnym kopírovaním autorských diel si vie predstaviť v čase, keď budú „naši ľudia“ zarábať tri- či štyritisíc eur mesačne. „Ale dnes toto vnímať ako závažný problém nepovažujem za najrozumnejšie.“ Dodal, že ak bude Smer-SD v koalícii, s podporou ACTA bude mať vážny problém.
Obchodná dohoda ACTA
Obchodná dohoda ACTA si podobne ako podobná americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne. Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali. Hriešnikov by tak bolo možné stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti. Obsahuje však viaceré sporné body, ktoré by podľa odporcov viedli ku obmedzeniu slobody, cenzúre internetu či šikane na hraniciach. Príkladom môže byť zavedenie nového práva pre colníkov, ktorí by tak mohli skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny.
V japonskom Tokiu dohodu ACTA 26. januára podpísali zástupcovia 22 krajín EÚ. Pridali sa tak k signatárom, ktorí ACTA podpísali už v októbri minulého roka. Konkrétne išlo o USA, Kanadu, Mexiko, Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu, Singapur a Maroko. Opatrenia obsiahnuté v zmluve zatiaľ nenadobúdajú právnu platnosť, musí ich schváliť Európsky parlament. Slovensko sa k signatárom zatiaľ nepripojilo.