Pandémia správanie ľudí zmenila, nemôžeme očakávať návrat k tomu, ako to bolo predtým. V rozhovore pre portál NašaDoprava.sk to povedal riaditeľ Letiska Poprad – Tatry Peter Dujava. Na jeho čele je od septembra minulého roka, do funkcie ho nominovalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR.
Aktívny pilot má rozlietať letisko a dostať ho z červených čísel. Šéfovať mu začal v čase, keď vo svete štartovala druhá vlna pandémie a tá, podobne ako prvá, obmedzila príjmy letiska. Dujava v nej, napriek všetkému, vidí potenciál. V rozhovore opísal súčasné fungovanie letiska pod Tatrami, finančnú kondíciu, či dlhodobo skloňovanú plánovanú rekonštrukciu dráhy.
Pandémia pozastavila život na letiskách, ako to v súčasnosti vyzerá na tom popradskom?
Letiská potiahli za ten najkratší koniec. U nás je situácia podobná ako na ostatných letiskách. Nepozerám sa však na túto pandémiu ako na hrozbu, ale ako na príležitosť. Je potrebné hľadať iné trhy, na ktorých letisko môže fungovať, a tak sa to stalo aj u nás. Letecká preprava, samozrejme, predstavuje gro našich príjmov. Keď sa teda doprava obmedzila, príjmy museli ísť dole. Kategóriu príjmov však máme rozdelenú na niekoľko častí.
Prevádzkovatelia letísk sa dočkajú štátnej pomoci, Európska komisia odklepla Slovensku milióny eur
Okrem veľkej komerčnej dopravy, na ktorú mala pandémia vplyv, sú tu ešte takzvané „general aviation“, teda malé lietadlá, biznis lietadlá a biznis klientela, ktorá tu prilieta. Venujeme sa jej a snažíme sa, aby fungovala. Ďalšiu časť predstavuje letecká cargo doprava. Tá bude fungovať vždy, za každých okolností, či bude kríza, pandémia, čokoľvek. Cargo je to, na čo kladiem dôraz, aby sme nejakým spôsobom fungovali. Môžem povedať, že v tomto prípade máme nárast oproti minulosti z nuly na 140 ton prepraveného materiálu.
Vidíte teda potenciál práve v tomto druhu nákladnej dopravy?
Je to len časť príjmov, nejdeme sa sústrediť len na nákladnú dopravu, ale aj všetky aspekty a časti letiska, ktoré sú. Teda, ako som v úvode povedal, na veľkú dopravu, cargo , biznis klientelu. Veľmi podstatnú časť predstavujú aj letecké školy. Tie fungujú stále, či sú to malé lietadlá, vrtuľníky, väčšie lietadlá. Podpísali sme zmluvy s dvoma spoločnosťami, ktoré leteckú školu prevádzkujú. Vidím to, ako zdroj príjmov. Tie predstavujú poplatky, no sú na ne naviazané aj ďalšie príjmy. Letecké školy chcú totiž využívať hangár, naše kancelárske priestory.
Paradoxne za rok 2020 počet letov narástol. Pomohlo cargo, letecké školy, biznis klientela.
Podarilo sa vám teda naštartovať cargo dopravu, potvrdili ste však, že komerčnú dopravu pandémia stopla. Aké boli teda minuloročné čísla?
Letiská v Európe zasiahla pandémia v priemere 70-percentným poklesom, na tomto letisku to bolo vyše 80 percent. V roku 2019 sme prepravili 94-tisíc cestujúcich, čo bolo veľmi dobré číslo. V roku 2020 to bolo 24-tisíc pasažierov. Veľký pokles bol v lete, keď najviac utrpela charterová sezóna, prišli sme vtedy o viac ako 30-tisíc pasažierov.
Akých letov konkrétne sa to teda dotklo?
Zastavili sa alebo čiastočne prerušili letecké spojenia Tatier s Londýnom, Rigou, Kyjevom, Tel Avivom. V lete sa nelietalo ani do tureckej Antalye, bulharského Burgasu či Podgorice v Čiernej Hore. Vo finančnom vyjadrení to znamenalo pokles príjmov takmer 700-tisíc eur. Na druhej strane, paradoxne za rok 2020 počet letov narástol. Pomohlo cargo, letecké školy, biznis klientela. Počet pohybov lietadiel na tomto letisku bol takmer 7-tisíc, rok predtým to bolo o 1 200 menej.
Niektoré dopravné spoje sa po pandémii nemusia obnoviť. Dopravcovia majú obavy z ďalšieho poklesu cestujúcich
Ako teraz vidíte možnosť naštartovania letov a života na letisku? Uvažujete už teraz nad obnovou leteckých spojení, prípadne nad novými?
Pandémia správanie ľudí zmenila. Nemôžeme očakávať návrat k tomu, ako to bolo predtým. Máme však záujem, aby tu spoločnosti lietali a venujeme sa viacerým rokovaniam. Nielen čo sa týka charterovej sezóny, dovoleniek, ale aj celosezónne. Máme eminentný záujem o to, aby fungovalo spojenie Poprad – Praha. Toto spojenie máme s leteckým dopravcom podpísané, ale samozrejme, závisí to od toho, ako sa vyvinie covidová situácia.
Ďalšie aktívne rokovania, ktoré máme, sú s ruským prepravcom. Nebudem špecifikovať ďalej, ale výsledkom nich by malo byť i letecké spojenie Poprad – Bratislava, ktoré bude každý deň. To znamená ráno do Bratislavy a večer späť. Lietadlá budú bázované a budú nadväzovať z Bratislavy ďalej.
Máme záujem rozbehnúť aj Mastricht, aj v tomto prípade rokujeme. Určite ma zaujíma aj Berlín a Antverpy. Nebudem však prezrádzať viac, uvidím, ako sa situácia vyvinie. Je to trh nielen pre dovolenkujúcich, ale aj pracujúcich.
A čo charterové lety?
Mala by byť funkčná turecká Antalya, máme tam asi trinásť letov za leto. Znovu však, otázka stojí na tom, ako dopadne covidová situácia. Rokujeme však s cestovnými kanceláriami. Ďalšie možné letecké spojenie sa bude týkať Chorvátska, sú tam tri veľké mestá. Pokiaľ mám správnu informáciu, minimálne u dvoch je záujem, aby sa tam lietalo z východu, takže budeme pokračovať v rokovaní a o tieto miesta bojovať. Mala by to byť pravidelná linka, ktorá by mala začať lietať v máji a končiť niekedy v októbri. Chceli by sme tiež nadviazať spojenie aj s krajinami Beneluxu.
Ak chceme, aby letisko fungovalo, dostalo sa do čísel a generovalo tržby, nie som si v tejto chvíli istý, či sa chcem baviť o rekonštrukcii dráhy.
Keď sme sa rozprávali o príjmoch a stratách, v minulosti popradské letisko generovalo skôr straty. Aká je momentálne finančná kondícia letiska?
Na letisko som nastúpil v septembri, odvtedy som sa venoval aj efektivite nákladov. Tam, kde sa znížiť dali, sa znížili. Prijal som veľa opatrení, aby som zabezpečil zdravý vývoj tejto spoločnosti. Po všetkých analýzach má spoločnosť dostatočný kapitál a schopnosti na to, aby dokázala generovať zelené čísla.
V minulých rokoch sa veľa hovorilo aj o stave pristávacej dráhy, istý čas ho jeden z popradských poslancov označil za kritický. Viem, že kontroly dopravného úradu vyvrátili tvrdenie.
Ako to vidíte vy?
Dráha musí spĺňať určité parametre, aby na nej dokázali pristávať lietadlá. Podľa toho, aké typy lietadiel na nej pristávajú, je daná kategória letiska. Kontroly vykonáva dopravný úrad každoročne. Môžem povedať, že dráha je v prevádzky schopnom stave, funguje, plní všetky normy. Určite si však v budúcnosti dráha bude vyžadovať rekonštrukciu. No v rámci nej sa nechcem zamerať len na to, že zmeníme súčasný stav a zachováme technické parametre. Budeme sa snažiť dráhu, aj z hľadiska technológií, posunúť niekam dopredu, aby sme sa dostali medzi letiská kategórie CAT2.
Nový test na COVID-19 môže pomôcť s otvorením leteckej dopravy. Slovensko je pripravené
Hovoríte o rekonštrukcii dráhy v budúcnosti, aký časový horizont máte na mysli?
Ak chceme, aby letisko fungovalo, dostalo sa do čísel a generovalo tržby, nie som si v tejto chvíli istý, či sa chcem baviť o rekonštrukcii dráhy, ak to nepotrebujeme. Ak sa k tejto téme dostanem, bude to znamenať dôležitý časový manažment, ako to spraviť, pretože toto letisko nemôže z trhu vypadnúť. Chcem, aby bolo kľúčovým hráčom. Rekonštrukcia teda áno, otázka je kedy, akým spôsobom a v akom časovom horizonte.
Podľa informácií zhruba spred roka by rekonštrukcia mala stáť 40 miliónov eur, bude to stačiť?
Všetko je o tom, čoho sa rekonštrukcia bude týkať. Ja chcem ísť aj do technologickej rekonštrukcie. Pri základných parametroch, ak by sme sa venovali len dráhe, je na to potrebných minimálne 40 miliónov eur. Ale ak chceme meniť dráhový a svetelný systém, kategóriu letiska, to sú ďalšie investície, ktoré sú potrebné. Ak však toto letisko má fungovať, lietať, musí byť aj po technologickej stránke moderné.
