Na území Tatranského národného parku (TANAP) by mohli v budúcnosti pribudnúť parkovacie domy, ktorých vlastníkom bude práve správa národného parku. Ministerstvo životného prostredia už má na tento účel vytypované pozemky. Avizoval to v utorok minister životného prostredia Tomáš Taraba počas tlačového brífingu v Tatranskej Lomnici na tému obnovy Tatier.
Viac ako 7-tisíc metrov štvorcových k dispozícii
Prvý chce rezort postaviť pri lokalite Nové Štrbské Pleso, kde je naplánovaná aj výstavba kruhového objazdu. TANAP má podľa ministra v spomínanej lokalite k dispozícii viac ako 7-tisíc metrov štvorcových.
Bratislava chce budovať ďalšie záchytné parkoviská a parkovacie domy, vyrásť by mali v Dúbravke aj Petržalke
„Bude to dosť silný, dominantný parkovací dom,“ komentoval. Predpokladá, že s jeho dizajnom a konkrétnou časovou realizáciou bude vedieť rezort predstúpiť po lete. Zámerom je podľa neho urobiť poriadok s parkovacou politikou v národnom parku, aby čo najväčšie príjmy z parkovania mal práve TANAP, a nie podnikatelia, a zároveň eliminovať parkovanie načierno.
Podobné projekty pre TANAP
Takto získané financie majú podľa Tarabu poslúžiť pre rozvoj národného parku, ale aj vymanenie sa zo súčasného deficitu. Dodal, že rezort má vymyslené aj ďalšie podobné projekty pre TANAP.
Rezidentský parkovací systém funguje zatiaľ v šiestich mestských častiach Bratislavy, onedlho spustia ďalšiu zónu
Vybudovanie základnej infraštruktúry označil Taraba za prioritu rozvoja TANAP-u, spomenul aj sociálne zariadenia i znovuvybudovanie zosunutých turistických trás. Poukázal na to, že v spolupráci s mestom Štrba už dnes budujú sociálne zariadenia na Štrbskom Plese.
Znižujúca sa kvalita lesov
V najstaršom národnom parku má pribudnúť aj nové turistické značenia. Envivorezort v súčasnosti aktívne rokuje s hlavnými prevádzkovateľmi turizmu v národnom parku s cieľom zosúladiť marketingovú stratégiu propagácie najstaršieho národného parku.
Obrovským problémom nielen TANAPu, ale aj ostatných národných parkov, je však podľa Tarabu znižujúca sa kvalita lesov, ktoré podliehajú škodcom, vysychajú a nekonanie v tejto oblasti ničí kvalitu životného prostredia.
„Správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ale aj naše vlastné poznatky, hovoria jasnou rečou. Slovenské monokultúrne smrekové lesy trpia, vysychajú a miznú nám pred očami,“ komentoval minister. Avizoval tak spustenie projektov výsadby zmiešaných rezistentných lesov.
