Modernizácia železničnej trate z bratislavskej Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu Rakúska pri Marcheggu je potrebná a vysoko návratná. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) druhá koľaj má zmysel až po zvýšení kapacity Hlavnej stanice v Bratislave. Inštitúcia na ministerstve financií odporúča pokračovať v príprave a realizácii prvej etapy projektu s elektrifikáciou trate do roku 2024.
V druhej etape, v ktorej majú trať zdvokoľajniť a zmodernizovať stanicu Devínska Nová Ves do roku 2030, analytici navrhujú pokračovať po aktualizácii železničného uzla Bratislava. „Inak sa môže stať to, že trať sa zdvojkoľajní a ostane nevyužitá, lebo uzlom Bratislava nové vlaky neprejdú,“ uviedol na sociálnej sieti ÚHP.
Zlepšenie cezhraničnej dopravy
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pripravili štúdiu uskutočniteľnosti na modernizáciu trate z Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom v dĺžke 4,5 kilometra s cieľom zlepšiť cezhraničnú železničnú dopravu.
Doležalovo ministerstvo dostalo na trať Bratislava - Komárno tri relevantné ponuky, víťaza vyberú čoskoro
Z analyzovaných šiestich alternatív sú za alternatívu s dvoma koľajami a modernizáciou stanice Devínska Nová Ves za 106 miliónov eur vrátane dane z pridanej hodnoty, nakoľko najnávratnejšie jednokoľajné alternatívy nedokážu naplniť ciele projektu. Podľa kapacitnej analýzy nie je možné dosiahnuť požadovaný denný počet vlakov na jednokoľajnej trati bez jej preťaženia.
Viac priamych spojení
„Projekt je potrebný a ekonomicky návratný. Trať treba zmodernizovať a zvýšiť jej kapacitu, jej elektrifikácia tiež pomôže životnému prostrediu. Po modernizácii aj na rakúskej strane sa má skrátiť cesta rýchlikom z Bratislavy do Viedne o 27 minút a medzi hlavnými mestami má pribudnúť viac priamych spojení,“ priblížil ÚHP.
Bratislavu s inými metropolami spojí vysokorýchlostná trať, ministerstvo dopravy zverejnilo možný čas jej vybudovania
Prínosy môžu byť ešte väčšie, pretože napríklad podľa rakúskeho modelu sa zvýši záujem o diaľkové spojenie vlakom medzi Bratislavou a Viedňou. Štúdiu pripravili ŽSR interne vo vlastnej réžii so svojimi kapacitami a podľa ÚHP výsledok je lepší ako v prípade väčšiny štúdií dodávaných externe. Do procesu zapojili aj ÚHP a priebežne spolu konzultovali. „Štúdia je spracovaná kvalitne, riadi sa platnou metodikou, správne odhaduje a vysvetľuje náklady aj prínosy projektu a ciele sú jasné z merateľných ukazovateľov,“ podotkli analytici.
Diaľkové a regionálne vlaky
Cieľom projektu je dostať na trať viac vlakov – pribudnú diaľkové aj regionálne, a z inej trate sa presmerujú nákladné vlaky. Tento cieľ nedokážu naplniť jednokoľajné alternatívy, ktoré sú podľa štúdie najnávratnejšie, preto padla voľba na dvojkoľajku.
„Ani tá však v praxi bez zvýšenia kapacity nadväzujúceho úseku z Devínskej Novej Vsi do Bratislavy nepomôže. Už teraz určite vieme, že kapacita bratislavskej hlavnej stanice nestačí a ak sa nezvýši, tak viac vlakov zo Slovenska do Rakúska nepôjde, lebo sa nedostanú ani do Devínskej Novej Vsi,“ dodal ÚHP.
