Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila novelu zákona o pozemkových úpravách parlamentu. Novele vyčíta niekoľko nedostatkov a navrhuje, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
„Viaceré novelizačné body schváleného zákona zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré by mali byť predmetom pozemkových úprav, a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Napríklad jeden novelizačný bod ustanovuje, že ak je v konaní o pozemkových úpravách viac ako 20 účastníkov, tak sa rozhodnutie doručuje vlastníkom dotknutých pozemkov iba verejnou vyhláškou a nie do vlastných rúk, pričom Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa do vlastných rúk doručuje. Ide o zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany,“ ozrejmila prezidentka.
Riešenie pálčivých problémov
Zákon bol na rokovanie NR SR predložený ako vládny návrh zákona, ktorého cieľom bolo podľa dôvodovej správy riešenie pomerne pálčivých problémov aplikačnej praxe.
„S konštatovaním existencie pálčivých problémov v oblasti vlastníctva pozemkov využívaných najmä na poľnohospodárske účely je možné len súhlasiť. Avšak predložené riešenie nepovažujem vzhľadom na rozsah a závažnosť týchto problémov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva,“ uviedla Čaputová.
Poškodení vlastníci pôdy žiadajú prezidentku Čaputovú, aby vrátila novelu o pozemkových úpravách
Prezidentka zároveň poznamenala, že jej pri uplatňovaní práva na vrátenie schválených zákonov na opätovné prerokovanie vyplýva aj povinnosť svojím rozhodovaním zabezpečovať, aby ústavné orgány konali v súlade s ústavou.
„Podľa zákona o tvorbe právnych predpisov právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané. Právny predpis ustanovuje práva a povinnosti tak, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou v právnom poriadku a nestali sa vzájomne protirečivými. NR SR pri schvaľovaní zákona tieto zásadné pravidlá tvorby právnych predpisov nerešpektovala v miere, ktorá prevyšuje bežné nedostatky normotvorby,“ pokračovala prezidentka.
Súlad s princípom právnej istoty
Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne mení viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia a nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je podľa prezidentky v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti. Takýto rozpor však v schválenej novele podľa prezidentky nastal.
Na pozemkové úpravy pôjdu milióny eur, časť pôjde aj zo zisku Slovenského pozemkového fondu
„Preto mám pochybnosti o súlade schváleného zákona s ústavou vzhľadom na porušenie ústavného princípu právnej istoty a zákonných pravidiel legislatívneho procesu pripojením nesúvisiacej novely a nevysporiadaním sa so zásadnými pripomienkami odbornej verejnosti v procese prípravy schváleného zákona, nakoľko v rámci medzirezortného pripomienkového konania nebolo z 39 vznesených zásadných pripomienok akceptovaných až 17,“ doplnila prezidentka.
Prezidentka však uviedla, že úpravu vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom v Slovenskej republike je potrebné riešiť. „Ide však o zásahy, ktoré sa vykonávajú raz za niekoľko desaťročí, a preto je potrebné, aby tieto úpravy boli urobené precízne, na základe širokej odbornej diskusie a aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky,“ uzavrela Čaputová.
Zrejme bude mimoriadna schôdza
Už skôr predseda NR SR Andrej Danko v médiách uviedol, že ak prezidentka Zuzana Čaputová vetuje ešte niektorý zákon, zvolá v januári mimoriadnu schôdzu parlamentu. Do programu tejto schôdze zaradí aj všetky body, ktoré boli presunuté z predchádzajúcej riadnej schôdze NR SR a pre ktoré opozícia začiatkom decembra iniciovala mimoriadnu schôdzu parlamentu.
Pozemkové úpravy sa dotknú prvých 120 katastrálnych území, začnú s najzložitejšími
Parlament schválil novelu zákona o pozemkových úpravách koncom novembra. Novelou zákona sa majú nastaviť jednoznačné procesné a technické podmienky pozemkových úprav, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok či spôsobu začatia konania.
Na základe novely sa vyníma konanie o pozemkových úpravách zo zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami a začleňuje sa toto špecifické konanie do samostatného ustanovenia zákona o pozemkových úpravách.
