Farmári v celej Európe protestujú, zelení politici chcú zachrániť klímu a poľnohospodári sú označovaní za klimatických hriešnikov. Kam smeruje európske poľnohospodárstvo?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
France Farmers Protests
Farmár jazdí na traktore na diaľnici neďaleko mesta Agen v juhozápadnom Francúzsku. Francúzski farmári sľúbili, že budú pokračovať v protestoch a robiť dopravné zátarasy na viacerých hlavných cestách. Vláda v piatok oznámila sériu opatrení, no farmári tvrdia, že tieto nespĺňajú ich požiadavky. Foto: SITA/AP
Tento článok pre vás načítala AI.

Farmári v celej Európe protestujú proti politike, ktorá obmedzuje poľnohospodárstvo. Zelení politici však veria, že môžu zachrániť klímu a poľnohospodári sú za potlesku týchto politikov, označovaní za klimatických hriešnikov, uviedla Cora Stephan z Nemecka pre slovenský denník Štandard.

Kravy sú ťažké klimatické hriešnice

Cora Stehpan uviedla, že mnohí ľudia sa domnievajú, že poľnohospodári sú traviči studní. Hnojovica znečisťuje podzemné vody, prostriedky na ochranu rastlín narušujú biodiverzitu a chovy nespĺňajú súčasné normy. Sú proti dobrým životným podmienkam a blahu zvierat.

„Kravy, pretože prdia a vypúšťajú pritom metán, sú považované za obzvlášť ťažkých klimatických hriešnikov,“ napísala Stephan s tým, že možno si v Bruseli ešte nevšimli, ako veľmi sa poľnohospodárstvo v posledných desaťročiach zmenilo.

„V mojej dedine už niet poľnohospodárov na čiastočný úväzok. Susedná maštaľ pre dojnice je prázdna. Teraz stojí o 100 metrov ďalej moderný chliev, ktorý je zväčša bez zápachu a hluku a je zameraný na dobré životné podmienky zvierat. Ale ktovie, čo si byrokracia opäť čoskoro vymyslí, že modernému chlievu bude chýbať pár centimetrov, aby sa dosiahlo blaho zvierat,“ konštatovala Stephan a doplnila, že pre klímu by sa koniec koncov malo asi jesť menej mäsa a preto sa treba postarať, aby sa ho produkovalo menej.

Zásobovanie sa z vlastnej krajiny

Miera potravinovej sebestačnosti v Nemecku je podľa Stephan stále ešte 86 percent. Na Slovensku je to len 46 percent (pozn.red.). Doplnila, že priateľom globálneho svetového trhu by nevadilo, keby táto miera bola čo najmenšia.

„Veď aj iné krajiny chcú dostať svoj tovar k zákazníkom, napríklad maliny alebo čučoriedky v zime. Ukrajina sa musí zbaviť svojho obilia za dumpingové ceny aj za rozhorčenia miestnych poľnohospodárov. A čo je šetrnému spotrebiteľovi do toho, či sa inde berú dobré životné podmienky zvierat rovnako vážne ako u nás, keď si môže kúpiť lacno mäso zo zahraničia?,“ zdôraznila Stephan s tým, že suverenita znamená mať v prípade konfliktu voľný prístup k zdrojom energie a byť schopný zásobovať sa potravinami z vlastnej krajiny.

Dopad na klímu

Svetom sa šíri, že chov dobytka je v súčasnosti úplne škodlivý pre klímu.

„Írska vláda dokonca zvažuje, že v mene ochrany klímy vybije 65-tisíc kusov dobytka ročne v priebehu troch rokov. V Holandsku sa Strana poľnohospodárov a občanov stala v roku 2023 najsilnejšou politickou silou, okrem iného aj preto, že tamojšia vláda chcela početnými legislatívnymi návrhmi zorganizovať skutočné vymieranie poľnohospodárov,“ konštatovala Stephan.

Suverénom je podľa nej ten, kto disponuje vlastnými zdrojmi energie a kto je schopný zaistiť v krízovej situácii výživu pre svojich obyvateľov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať