Slováci sú zvyknutí, že s blížiacim sa letom vyrazia na jahodoviská, kde si môžu za pár hodín nazberať chutné a kvalitné jahody podľa svojho výberu a následne ich doma konzumovať alebo spraviť džem či kompót.
Mrazivé jarné noci však tento rok nezastihli len pestovateľov marhúľ, broskýň a iných ovocných stromov, ale aj jahôd. Otázkou tak je, aká bude tohtoročná sezóna, ktorá sa pomaly začína.
Zase to počasie
Z celoslovenského pohľadu bolo tento rok pre jahody mrazivých šesť až sedem nocí. Pestovatelia každý rok dúfajú, že bude ich počet čo najnižší. Vyžaduje si to totiž nákladnú a precíznu ochranu.
Oproti ovocným stromom majú jahody veľkú nevýhodu v tom, že rastú pri zemi, kde sa drží najchladnejší vzduch. Proti nemu možno bojovať kúrením priamo na poliach či natiahnutím špeciálnych textílií, ktoré udržia od 0,5 do 1 stupňa Celzia.
Ovocinári čakajú po mrazivých nociach nižšiu úrodu. Aké budú celkové škody?
Niektorým dovolilo počasie tento rok tri dni stláčať teplý vzduch k zemi s pomocou helikoptér. „Chladné počasie spôsobilo do 30 percent škôd na jahodách. U niekoho aj viac, iní zatiaľ straty nehlásia,“ povedal pre NášVidiek.sk prezident Ovocinárskej únie Slovenskej Republiky (OÚSR) Marián Varga.
Minulý rok ohrozoval jahody mráz viac dní, takže tento rok nenapáchal až také škody.
Aká bude úroda
Veľkopestovateľ Anton Frolkovič považuje z pohľadu úrody tento rok za normálny. Dôvodom je fakt, že jahody pomerne dobre zvládali mrazy.
Varga potvrdil, že sezóna zberu na poliach sa tento rok posunula približne o sedem dní oproti priemeru minulých rokov. Inak by sa jahody v týchto dňoch už naplno zberali.
Slovenských marhúľ bude na pultoch málo. Väčšina zmrzla
Jahody Majcichov pestujú červené ovocie na šiestich hektároch, pričom využívajú novú technológiu pestovania na čiernej fólii, ktorá lepšie hospodári s teplom.
Tento rok otvárali práve tento týždeň v stredu a to ako jedni z prvých na Slovensku. Prvé jahody pritom očakávali už pred dvoma týždňami.
Ceny porastú
Dôležitá pre pestovateľov i konzumentov je, samozrejme, cena jahôd. Tento rok bude o niečo vyššia, ako doteraz. Podpísalo sa pod to najmä celkové zdražovanie, energií nevynímajúc.
„Ceny budú o niečo vyššie. Oproti minulému roku môžeme čakať nárast do päť percent. Pri samozbere sa ceny začínajú pohybovať pod troma eurami za kilogram. Rozdiely sú vyššie pri pestovateľoch, ktorí majú vyššie náklady,“ povedal Varga.
Reťazce si pýtajú slovenské jahody. Ich úrodu ovplyvnia jarné mrazy
Cenové rozdiely budú podstatne väčšie napríklad u pestovateľov na fóliových plochách, kde jahody dozrievajú skoršie a sú kvalitnejšie. Tu už prebieha oberanie do obchodných reťazcov, kde zákazník kúpi vysokokvalitný slovenský produkt, ale za vyššiu cenu.
Aj podľa Frolkoviča idú ceny na hor. Zatiaľ čo vlani začínal samozber na 2,5 eura za kilogram, dnes sú to tri eurá. „Ceny budú stúpať, pretože všetko potrebné na zabezpečenie jahodovísk je drahšie,“ dodal.
Škody a problémy
Okrem počasia predstavuje pre pestovateľov jahôd problém aj nedostatok zberačov. Riaditeľ OÚSR uviedol, že v súčasnosti sú na Slovensku nastavené komplikované podmienky.
„Inštitút sezónnej práce nám chýba a stále sa odďaľuje. Obávame sa, že nebude mať kto zberať. Veríme, že by nás mohol zachrániť samozber, čo je však iná kategória,“ povedal.
Biopotraviny zažívajú na Slovensku veľký boom (rozhovor)
Na zber jahôd prichádzajú robotníci z tretích krajín. „Potrebovali by sme o tisíc ľudí viac do sezónnych prác, na Slovensku nemáme takéto kapacity,“ vyjadril sa.
Z pohľadu iných európskych krajín sú slovenské podmienky neštandardné. „Sme zaťažení vysokými odvodmi. Ak bude robiť sezónny pracovník v zahraničí za tú istú cenu ako u nás, zostane mu oveľa viac peňazí,“ vysvetlil.
Kompenzácia
Varga odhaduje, že tento rok zostane na poliach približne 20 až 30 percent úrody. Jahody sú totiž veľmi háklivé na zber a často pri nich rozhodujú hodiny. Pestovatelia by teda mali počítať aj so škodami, ktorú bude možné vyčísliť až po skončení sezóny.
„Štát ponúka štandardnú pomoc. Súčasné nastavenie podmienok skôr pestovateľom jahôd sťažuje situáciu. Určite nemôžeme byť konkurenciou iným krajinám, ako napríklad Poliakom,“ povedal Varga.
Odborníci varujú pred dopadom pesticídov na pôdu. Slovensko trápi ich nelegálny dovoz či úmyselne nesprávne použitie
Na chýbajúcu systémovú schému pomoci pre pestovateľov jahôd upozornil aj Frolkovič. Podotkol, že existuje pomoc prostredníctvom poisťovní, čo je však extrémne drahá záležitosť.
Poistka na jahody sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. „Boli prípady, keď štát bol ochotný vyplatiť pomoc len tým, ktorí mali aj poistku. Bohužiaľ, nemáme oporu ani v štáte, ani v poisťovniach,“ dodal.
Ministerstvo chce pomôcť
Ministerstvo pôdohospodárstva v stanovisku uviedlo, že pomoc pestovateľom jahôd, ktorí boli postihnutí jarnými mrazmi, je možná formou Schémy štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe (napr. mrazy, dažde, krupobitie, sucho).
Vinohradníkom chýbajú zberači, vládu žiadajú o akútne riešenie podpory sezónnych pracovníkov
„Vyhodnotenie plochy a závažnosti zasiahnutia porastov však zatiaľ nie je možné, keďže počas vegetačného obdobia sa porasty veľmi často aspoň čiastočne regenerujú. Po ukončení zberovej sezóny sa bude dať zhodnotiť, do akej miery boli porasty zasiahnuté a aké boli straty na produkcii,“ uviedol odbor komunikácie.
Na základe výšky strát ministerstvo vyhodnotí využitie uplatňovania predmetnej schémy štátnej pomoci, čo bude závisieť aj od možností štátneho rozpočtu.
Čo bude ďalej
Podľa Ovocinárskej únie máme v súčasnosti na Slovensku 49 jahodovísk, pričom až 80 percent z nich sa nachádza v západoslovenskom regióne.
Aj napriek mnohým prekážkam sa objavujú na Slovensku každý rok noví pestovatelia jahôd. Mnohí jahodoviská rozširujú.
Pestovatelia varujú pred dopadom extrémneho počasia. Čaj bude iný
Naopak, niektorí sa rozhodnú s pestovaním skončiť, pretože nevedia bojovať s jarnými mrazmi a zistia, že tržby sú nízke.
Pre jahody sú rozhodujúce mesiace apríl a máj. Podľa Vargu sa pestovatelia zatiaľ nemusia obávať výrazného vplyvu klimatickej zmeny na jahody. „Mrazy a búrky by som ešte nepovažoval za prejav klimatickej zmeny. Niektoré roky je jar teplejšia, inokedy zase chladnejšia,“ vysvetlil.
