Ochranári zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti SOS/BirdLife Slovensko nesúhlasia s názorom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), že k premnoženiu hrabošov prispeli biopásy. Zároveň žiadajú ich zachovanie.
Gradácia hrabošov
Poukazujú na to, že na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých tri až päť rokov a problémy boli už pred implementáciou biopásov.
Úroda na slovenských poliach bude nižšia, príčinou je kalamita spôsobená hrabošom a silné dažde (video)
„Kulminácia početnosti bola napríklad v rokoch 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali,“ uviedol Jozef Ridzoň z SOS/BirdLife Slovensko.
Rok 2023 bol prvým rokom implementácie biopásov, teda v čase, keď sa začínala kulminácia početnosti hrabošov.
Atraktívne miesto
Ornitológovia zdôrazňujú, že biopásy zvyšujú početnosť drobnej zveri – zajacov, bažantov či jarabíc, ako aj početnosť a diverzitu ohrozených aj bežných druhov vtáctva a prispievajú k tomu, aby nezmizol spev z krajiny. Pomáhajú aj hmyzu či opeľovačom.
Žatva na Slovensku odštartovala, poľnohospodári však nemajú veľké očakávania
„Je preto logické, že biopásy sú atraktívnym miestom pre život aj pre hraboše. Za ich premnoženie však nie sú zodpovedné,“ prízvukuje Ridzoň. Biopásy rovnako vytvárajú aj priestor pre prežívanie predátorov hrabošov, napríklad tchorov stepných či myšiarok močiarnych.
Pokles bežných druhov
Podľa SOS/BirdLife Slovensko máme vďaka biopásom na Slovensku po dlhej dobe skutočne dobré riešenie, ktoré môže pomôcť zastaviť či zvrátiť úbytok druhov poľnohospodárskej krajiny. Na alarmujúci pokles niektorých, kedysi bežných druhov, napríklad jarabice o 99 percent, sa poukazuje už desaťročia.
Biopásy pritom nie sú ničím novým, ide práve o bylinné medze, ktoré boli rozoraté ako prvé pri kolektivizácií a ich obnove po roku 1989 dlhodobo bránila nevhodne nastavená poľnohospodárska politika. Výsledkom bol rapídny pokles populácií tých najohrozenejších druhov viazaných na bylinné prvky v agrárnej krajine.
Zrušenie biopásov
V poslednej modifikácii strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky bol zásadne upravený manažment biopásov tak, aby mali poľnohospodári možnosť efektívnejšie potláčať buriny a invázne rastliny.
Sokol rároh bude mať nové búdky na hniezdenie, na stožiare ich inštaluje Ochrana dravcov so ZSD
„Biopásy sú navyše jednoročný záväzok, každý rok ich môžu farmári rozorať a založiť nanovo, ak považujú hĺbkovú orbu za efektívny nástroj proti hrabošom, riešenie pre zjednodušenie tohto postupu môžeme hľadať v aktuálnej modifikácii,“ poukazuje Ridzoň.
Zrušenie biopásov by podľa neho znamenalo zrušenie podpory pre zver, opeľovače, vtáctvo, pre vzácne a ohrozené druhy, neprinieslo by to však menšie škody spôsobené hrabošmi. Tie budú naďalej prežívať vo veľkých lánoch tak, ako tomu bolo do zavedenia biopásov a ako tomu je na poliach niektorých podnikov, ktoré nevstúpili do ekoschém. Mimo sezóny budú hľadať útočisko v remízkach, vetrolamoch, brehových porastoch či okolo poľných ciest.
Škody spôsobené hrabošom
SPPK vyčíslila, že aktuálny účet za škody spôsobené hrabošom je 13,5 miliónov eur a bude ešte rásť. Výskyt hraboša môže pre naše poľnohospodárstvo v roku 2024 znamenať doslova kalamitu.
„K významnému premnoženiu hlodavcov prispeli aj biopásy a ľadom ležiaca pôda (úhory), keďže ich naši poľnohospodári zakladali v rámci ekoschém a kondicionalít. Ide približne o 80-tisíc hektárov pôdy za oblasť Ekoschém, na ktorú poľnohospodár nesmie vo významnom období roka vstúpiť. V dvanásť a viac metrov širokých biopásoch, ktoré predeľujú jednotlivé parcely, je však pre hraboša vytvorené ideálne prostredie na život,“ uviedla SPPK.
Včela medonosná má obrovský význam pre životné prostredie. Spotrebitelia si to však nie vždy uvedomujú (foto)
Komora preto podporuje zmenu, aby poľnohospodár nebol povinný plochy s ornou pôdou väčšie ako 20 hektárov v chránených územiach alebo 50 hektárov mimo chránených území rozdeľovať biopásmi.
„Do úvahy pripadá aj úplné vylúčenie zakladania biopásov z aktuálnych povinností kladených na poľnohospodára a nahradenie biopásov inými opatreniami, ktoré vychádzajú z reálnej poľnohospodárskej praxe a z postupov šetrných k prírode,“ navrhuje SPPK.
