Prokurátor sa v kauze Dobytkár dostáva na tenký ľad. Chýbajú mu zdroje úplatkov

Kauza Dobytkár sa prokurátorovi špeciálnej prokuratúry Rastislavovi Hruškovi začína rúcať priamo pred súdom. Po tom, čo svoju väzobnú výpoveď poprel svedok Ján Gajan a úplatky odmietol aj podnikateľ Jozef Jankulák, čelí obžaloba finančno-ekonomickým nezrovnalostiam.

Obžalovaní totiž na poslednom hlavnom pojednávaní analyticky dokazovali absenciu zdrojov úplatkov. Tvrdili, že zosnulý sprostredkovateľ Ľubomír Kropil v čase prijímania odmien za vybavené agrodotácie nevyberal zo svojich účtov takú hotovosť, ktorú by mohol ďalej posúvať.

Prokurátor Hruška na argumenty obhajcov a obžalovaných nereagoval. Nevyjadril sa ani na zaslané otázky. Odborník na trestné právo upozorňuje, že sa tým prokurátor dostáva na tenký ľad. Hrozí mu, že nemusí uniesť dôkazné bremeno.

Finančné nezrovnalosti

Obžalovaní v kauze Dobytkár konfrontovali obžalobu s finančno-ekonomickým znaleckým posudkom.

Iveta Lenčéšová, obhajkyňa obžalovaného bývalého výkonného riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Ľubomíra Partiku pre portál SITA NášVidiek uviedla, že súdu predložený posudok neuvádza žiaden obchodný a právny vzťah, ani žiadne bezhotovostné prevody medzi firmami zosnulého sprostredkovateľa Ľubomíra Kropila a Ľubomírom Partikom alebo spoločnosťou Casapa Group.

„Znalecký posudok ani raz neuvádza, a to ani pri jednom skutku, že by vybrané finančné prostriedky v hotovosti z K Plus alebo iných spoločností dal Ľubomír Kropil môjmu mandantovi alebo spoločnosti Casapa Group,“ skonštatovala Lenčéšová.

Partikova obhajkyňa znaleckému posudku vytkla jeho neúplnosť. Poznamenala, že vyšetrovateľ odmietol skúmať vzťahy spoločností K Plus a Poragro s britskými firmami Prontoglobal a Direct Trading Group, na ktoré sa mala prevádzať časť výnosov od žiadateľov o agrodotácie.

Vyslovila domnienku, že mohlo ísť o legálne transakcie za účelom optimalizácie daňového základu. Zdôraznila tiež, že znalkyňa sa nevedela vyjadriť, či zosnulý Ľubomír Kropil a jeho firmy vlastne vykonávali reálne poradenské služby a výkony pre žiadateľov o agrodotácie. To však už súdu potvrdili niektorí farmári a označili spoluprácu so sprostredkovateľom Kropilom ako štandardný zmluvný vzťah.

Fikcie a domnienky

Obhajkyňa obžalovaného Partiku hovorí, že znalecký posudok usvedčil zosnulého sprostredkovateľa Kropila z klamstiev v prípravnom konaní. Mal tak robiť s cieľom vyhnúť sa väzobnému stíhaniu kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu. „Právna kvalifikácia skutkov, je aj v tejto časti postavená na fikcii a domnienkach obžaloby, ktoré nie sú podložené dôkazmi,“ zdôraznila Iveta Lenčéšová.

Dušan Ivan, obhajca obžalovaného finančníka Martina Kvietika, tvrdí, že ekonomický posudok zásadným spôsobom spochybnil finančné zdroje pre údajné úplatky. Dodal, že posudok tým postavil kajúcnika Mareka Kodadu do pozície nedôveryhodného svedka. „Podľa môjho názoru mu súd najmenej od tohto okamihu nemôže veriť a je vylúčené, aby založil na jeho výpovedi vinu klienta,“ poznamenal D. Ivan.

Obhajca Ivan poukazuje aj na prokurátorom neustálenú výšku úplatkov. Hovorí, že aj ich znižovaním podkopáva prokuratúra vyjadrenie Najvyššieho súdu SR o megastroji korupcie, ktorý tento súd vyriekol bez dôkladnej znalosti spisu. „Žiadne úplatky nie sú ani po viac ako ročnom dokazovaní pred súdom v rozumnej miere dokázané a už vôbec nie vo vzťahu k rozhodovacej činnosti na PPA,“ zhrnul obhajca D. Ivan.

Aj samotný obžalovaný finančník Kvietik označil pred súdom výpoveď kajúcnika Kodadu za preukázateľne nelogickú a vymyslenú. Vyhlásil, že s úplatkami nemá nič spoločné. Taktiež napadol neustále sa meniacu výšku úplatkov, čím sa podľa neho obžaloba zneprehľadňuje a anuluje sa jej vypovedacia hodnota.

Kvietik na súde poukázal, že zo spresnenej obžaloby boli finančné výkazy vypustené, keďže sa ako dôkazy obracajú proti prokurátorovi.

Neúnosnosť dôkazov?

Prokurátor Rastislav Hruška na výhrady obhajoby nereagoval. Neodpovedal ani na položené otázky. Finálnu výšku údajných úplatkov nekonkretizoval. Nie je tak ani známe, ako sa plánuje vyrovnať s argumentami o chýbajúcich zdrojoch údajnej trestnej činnosti.

„Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie v predmetnej trestnej veci nebude Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v súčasnej dobe parciálne hodnotiť jednotlivé dôkazy, ani komentovať alebo reagovať na medializované argumenty obhajoby,“ uviedla v stanovisku pre portál SITA NášVidiek hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Odborník na trestné právo vystríha pred krehkou pozíciou prokurátora. Profesor z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy hovorí, že pri neunesení dôkazného bremena zo strany orgánov činných v trestnom konaní nemusí teoreticky prísť k postihu korupčného konania.

„Pri absencii dôkazov, ktoré by preukazovali spáchanie tohto trestného činu vrátane aj preukázania zdrojov takejto trestnej činnosti môže byť dôkazná situácia neúnosná,“ podčiarkol pre portál SITA NášVidiek T. Strémy.